Astronómovia z Durhamskej univerzity v Anglicku pozorovali pomocou observatória ALMA objekty vzdialené 9 miliárd svetelných rokov v snahe nájsť dôkazy o kolíziách galaxií v rannom vesmíre. Objavili pri tom galaxiu ID2299, ktorá vznikla fúziou dvoch menších galaxií a zo svojich útrob vystreľuje obrovské množstvo plynov, informuje Durhamská univerzita.

Pomocou observatória ALMA (Atacama Large Milimeter Array), pozorujúceho galaxie v rannom vesmíre, astronómovia objavili galaxiu, ktorá zo svojich útrob vyvrháva silný prúd plynov dôležitých pre zrod hviezd.

Čo bráni galaxiám rásť a plodiť ďalšie hviezdy? Vedci majú potenciálnu odpoveď

Zvyšný plyn galaxia spotrebuje pomerne rýchlo a prestane plodiť hviezdy len o niekoľko desiatok miliónov rokov neskôr, čo je vo vesmírnej škále skutočne krátka doba. Podľa odborníkov ide o možné vysvetlenie fenoménu, ktorý pozorujú pomerne často. Narážajú totiž na obrovské mŕtve galaxie obsahujúce veľmi staré hviezdy.

Zobraziť celú galériu (0)

Screenshot/Youtube

Podľa simulácií sú na vine čierne diery, ktoré počas pohlcovania hmoty generujú veľmi silný prúd a ten potrebnú hmotu z galaxie následne odnáša. Ďalšou možnosťou je podľa simulácie aj intenzívna tvorba hviezd, ktorá je v prípade galaxie ID2299 viac než 100-násobne vyššia v porovnaní s Mliečnou dráhou.

Nový poznatok však napovedá, že smrť galaxií majú na svedomí ich fúzie – počas zrážky sa totiž tvoria podobné prúdy a „prílivové chvosty“ ilustrované na obrázku. Navyše, množstvo hmoty, ktoré galaxia ID2299 vystreľuje von, je príliš vysoké na to, aby fenomén spôsobili čierne diery a formácia hviezd, ako tvrdili predošlé štúdie väčšiny astronómov.

Zobraziť celú galériu (0)

Vizualizácia galaxie ID2299 emitujúcej veľké množstvo hmoty vo svojom "prílivovom chvoste". Zdroj: ESO / M. Kornmesser

Galaxia totiž emituje hmotu v množstve 10 000 Sĺnk ročne. Tímy vedcov, ktorí v minulosti pozorovali emisie galaktických plynov, mohli pozorovať práve spomínané prílivové chvosty a je nutné znovu ich štúdie prehodnotiť, píše web Phys.org.

Observatórium ALMA – najdrahšie a jedno z najvyšších observatórií

Observatórium ALMA, zodpovedné za objav galaxie ID2299, je jedno z najvyššie položených astronomických zariadení vo výške až 5044 m, pričom s rozpočtom približne 1,15 miliardy eur ide aj o najdrahší fungujúci pozemný teleskop.

Operuje vo vlnových dĺžkach v rozpätí 3,6 až 0,32 mm. Hlavné pole pozostáva zo 66 antén a jednotlivé z nich je možné po rovnom povrchu Atakamskej púšte posúvať, čím observatórium dosahuje veľmi silný variabilný „zoom“.

Rádioteleskop ALMA v Čile. SciTechDaily/YouTube

ALMA je medzinárodnou kolaboráciou medzi Európou (ESO – Európske južné observatórium), Kanadou, USA, Taiwanom, Čile, Japonskom, Južnou Kóreou a za sebou má množstvo iných objavov.

Nedávno pomocou neho v atmosfére Venuše detegovali organickú kyselinu, ktorú produkujú živé organizmy. Observatórium okrem iného slúži aj pre výskum komét, formácie planét a podieľalo sa aj na zhotovení prvej snímky čiernej diery.

ALMA však svoju úlohu v objasňovaní záhady galaxie ID2299 ešte zohrá, astronómovia ho totiž chcú využiť pre vykonanie podrobnejších pozorovaní vo vyššom rozlíšení. ESO momentálne buduje svoj Extrémne veľký teleskop (ELT), pomocou ktorého chcú pozorovať prepojenie a interakcie medzi hviezdami a plynmi v danej galaxii.