Vedci odkryli kameň a neverili vlastným očiam. Našli mimoriadne vzácny 2200-ročný poklad

Jeruzalem opäť ukázal, že pod svojimi vrstvami ukrýva prekvapenia, ktoré menia náš pohľad na dejiny. Archeológovia v Meste Dávida odkryli zlatú mincu starú viac než 2 200 rokov.

Na jednej strane nesie portrét egyptskej kráľovnej Bereniky II., na druhej rohu hojnosti s dvomi hviezdami a nápisom v starogréčtine, ktorý sa dá preložiť ako „patriace kráľovnej“. Objav sa radí medzi najvzácnejšie svojho druhu, keďže ide o prvú takúto mincu nájdenú mimo Egypta.

Prvá zlatá minca kráľovnej Bereniky

Minca pochádza z obdobia vlády Ptolemaia III., manžela Bereniky II. a tretieho panovníka Ptolemaiovskej dynastie. Podľa odborníkov ju vyrazili v Alexandrii približne v rokoch 246 až 241 pred naším letopočtom. Pravdepodobne patrila do série mincí, ktoré Ptolemaiovci rozdávali vojakom vracajúcim sa z tretej sýrskej vojny proti Seleukovcom.

„Preosievala som vykopávkovú zeminu, keď som zrazu zbadala niečo lesklé,“ uviedla vo vyhlásení archeologička Rivka Langler. „Najprv som nemohla uveriť, čo vidím, ale o pár sekúnd som už nadšene bežala po vykopávkach.“

Nálezy tohto typu sú mimoriadne vzácne. Za posledné storočie sa podarilo objaviť len 17 podobných kusov, pričom táto minca je prvou, ktorá sa objavila mimo egyptských lokalít a zároveň pri systematických výskumoch. Objaviteľkou sa stala archeologička Rivka Langler, ktorá si v Givatiho parkovisku všimla odlesk pri preosievaní zeminy.

Eliyahu Yanai, City of David

Portrét Bereniky II. zobrazuje panovníčku s korunou, závojom a náhrdelníkom. Nápis „Basileisses“ naznačuje, že nebola len manželkou vládcu, ale mohla vykonávať aj samostatnú moc. Historické pramene potvrdzujú, že keď Ptolemaios III. viedol vojnu v Sýrii, prevzala úlohu regentky a vládla v Egypte.

Eliyahu Yanai, City of David

Archeológovia považujú tento objav aj za dôkaz, že Jeruzalem sa po zničení Prvého chrámu v 6. storočí pred Kristom rýchlejšie zotavoval, než sa predpokladalo. Podľa Yiftaha Shaleva z Izraelského úradu pre pamiatky bol už v období perzskej nadvlády mestom, ktoré obnovovalo svoje väzby s politickými a kultúrnymi centrami tej doby. Zlatá minca je tak nielen symbolom moci ptolemaiovských kráľovien, ale aj svedectvom o význame Jeruzalema v období helenizmu.

Objav poukazuje na to, že elity mesta mali kontakty s mocenskými kruhmi v Egypte. Ako uviedol profesor Yuval Gadot z Telavivskej univerzity, samotná prítomnosť takejto mince je dôkazom, že Jeruzalem nebol perifériou, ale mestom, ktoré patrilo do siete významných centier starovekého sveta.

Čítajte viac z kategórie: Novinky