Bádanie po živote vo vesmíre mimo našej planéty pokračuje ďalším významným úspechom. Vedci objavili „neďaleko“ nás exoplanétu, na ktorej by mohli panovať podmienky vhodné pre život. 

Po 42 rokoch nový úspech. Sonda Voyager 1 prekonala ďalší ohromný míľnik

Vedcom sa podarilo prebudiť mikróby, ktoré ležali pod dnom oceánu viac než 100 miliónov rokov

NASA vypustí unikátne balóny do stratosféry. Budú pozorovať rodiace sa hviezdy

Objav sa podaril astronómom z Európskeho južného observatória (ESO), ktoré je umiestnené v čilskom La Silla. Novoobjavená exoplanéta dostala meno Ross 128 b a je od nášho solárneho systému vzdialená 11 svetelných rokov. Vedcov zaujala podobnými rozmermi a povrchovými teplotami v porovnaní so Zemou.

Ross 128 b pritom obieha svoju materskú hviezdu 20-krát bližšie než naša planéta. Ide však o červeného trpaslíka, ktorý je niekoľkonásobne menší a menej jasný než Slnko. Práve vďaka tomu na exoplanéte nepanujú pekelné horúčavy. Presné čísla zatiaľ nepoznajú ani vedci, no doterajšie výpočty naznačujú rovnovážnu povrchovú teplotu v rozmedzí -60 až 20°C. Tieto správy tak naznačujú, že teleso Ross 128 b by mohlo ležať v obývateľnej zóne, kde by sa mohla nachádzať voda v tekutom skupenstve.

Možno najväčšia nádej nájsť život

V súvislosti s novým objavom sa núka porovnanie s exoplanétou Proxima b. Ide o malú planétu v obežnej dráhe hviezdy Proxima Centauri, ktorú vedci našli minulý rok a mohla by tiež poskytovať vhodné podmienky pre život. Od Zeme je pritom vzdialená „len“ 4,2 svetelných rokov, čo je v porovnaní s Ross 128 b približne 2,5-krát menej. Niektoré vlastnosti by mohli hrať v prospech novoobjavenej exoplanéty.

Obe planétky totiž obiehajú okolo červených trpaslíkov, no jedna z nich je na tom oveľa horšie. Materská hviezda totiž vystavuje Proximu b veľmi silnému žiareniu, ktoré je schopné zničiť jej atmosféru. Takéto žiarenie sa pritom objavuje pri väčšine červených trpaslíkov. Ross 128 b však obieha okolo hviezdy, ktorá je mimoriadne pokojná a nechŕli tak silné smrtiace lúče. Na exoplanétu tak má dopadať len 1,38-krát viac radiácie než na Zem.

Navyše ani fakt, že Proxima b je v súčastnosti oveľa bližšie k našej planéte, nebude „čoskoro“ platiť. Ross 128 b sa nám totiž so svojou materskou hviezdou približujú a jedného dňa tak budú najbližším solárnym systémom k nášmu Slnku. Podľa vedcov to potrvá „len“ 79 000 rokov, čo je však v kozmickom meradle akoby chvíľka.

Posvieti si na to megateleskop

Astronómovia však stále nevedia s určitosťou potvrdiť, aké podmienky na exoplanéte panujú. V blízkej budúcnosti sa však na tento objekt zameria obrovský teleskop ELT, ktorého skratka v preklade znamená: Extrémne veľký ďalekohľad. V priebehu 10 rokov by tak vedci mohli detailnejšie spoznať atmosféru planéty Ross 128 b. Podarí sa im objaviť druhú Zem?