Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Moderné technológie sa spoliehajú na čas, ktorý je medzi nimi vzájomne synchronizovaný pomocou signálov prenášaných optickými vláknami alebo zo satelitu na Zem, aby bola synchronizácia na milisekundu presná, informuje ScienceAlert. Podľa vedcov z Tokijskej univerzity je však možné dosiahnuť oveľa presnejšiu a stabilnejšiu synchronizáciu.

Pomôžu kozmické lúče

Spoliehanie sa na citlivú elektroniky oddelenú veľkými vzdialenosťami sa nám môže podľa vedcov vypomstiť a navrhujú preto novú metódu časovej synchronizácie, ktorá sa má zakladať na procesoch odohrávajúcich sa v zemskej atmosfére vďaka kozmickým lúčom, ktorých kolízie produkujú neustály dážď subatomárnych častíc.

Jedna z častíc produkovaných takýmito kolíziami je muón, ktorý dokáže preraziť takmer všetku hmotu a našimi telami lietajú prakticky neustále. Muónové dažde však majú jednu veľmi špecifickú vlastnosť, ktorá môže umožniť bezprecedentnú synchronizáciu zariadení pre meranie času, vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej vo vedeckom žurnále Nature.

Hiroyuki/K. M. Tanaka

Keď totiž kozmické lúče narazia do atmosféry a vytvoria muóny, tieto častice sa rozprsknú rôznymi smermi a je tak možné ich detegovať viacerými zariadeniami nezávisle od seba, pričom dopadnú na plochu niekoľkých kilometrov štvorcových, píše University of Tokyo.

Neuveriteľná presnosť

Meranie času sa vo všeobecnosti stáva čoraz presnejším, čo dokazuje aj nedávny míľnik. Vedcom sa podarilo zmerať rozdiel plynutia času na úrovni jedného jediného milimetra. Toto jedinečné meranie sa podarilo vďaka tomu, že atómy v milimetrovom oblaku „tikali“ medzi dvoma energetickými úrovňami v dokonalej harmónii celých 37 sekúnd. Ide tak o rekord z hľadiska kvantovej koherencie – udržiavania stabilného kvantového stavu.

Technológiu už máme

Tím vedcov z Tokijskej univerzity preto navrhuje merať tieto častice pomocou viacerých zariadení naraz. Tie môžu byť umiestnené pod vodou, v tuneloch či v metre pod zemou. Zariadenia si majú navzájom vymieňať namerané údaje a následne sa prepracovať k pôvodnému lúču a na základe neho sa zosynchronizovať.

„Tento princíp je odolný, technológia, detektory a časovacia elektronika už existuje. Tento nápad predo môžeme implementovať relatívne rýchlo,“ vysvetľuje Hiroyuki Tanaka, geofyzik z Tokijskej univerzity. Zároveň dodáva, že Thomas Edison rozsvietil Manhattan, no začal len s jednou žiarovkou a rovnako aj v tomto prípade je nutné začať.

Pixabay

Následné výsledky potom môžu preukázať, či sa skutočne jedná o lepšiu a efektívnejšiu metódu synchronizácie zariadení pre meranie času a či môže nahradiť atómové hodiny.

Tím si preto myslí, že môže začať s jedným mestským blokom, následne merania rozšíriť na celú štvrť a napokon synchronizovať celé Tokio a v prípade úspechu možno celý svet.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú