Podľa nového výskumu publikovaného v žurnále PNAS kontinenty na našej planéte vznikli inak, ako sme si mysleli. Prvotné kontinenty na Zemi totiž neboli vôbec stabilné. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Ako vznikli kontinenty?

Kontinenty na planéte sú pre vedcov stále jednou veľkou záhadou. V skutočnosti totiž vôbec nevieme, ako presne tieto starodávne rozľahlé oblasti súše obklopené svetovým oceánom vznikli. V prospech nášho poznanie nehrá ani fakt, že Zem je jediná planéta v slnečnej sústave, ktorá má kontinenty.

Argonne National Labs

Je preto jasné, že vznik kontinentov musí byť podmienený určitými špecifickými udalosťami. Hoci existuje niekoľko geologických dôkazov, ktoré naznačujú, že kontinenty sa mohli sformovať z vnútra planéty z tzv. krátonických jadier alebo kratónov, mechanizmus vzniku krátonov je jedna veľká neznáma.

Kráton je termín, ktorým sa označuje stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, respektíve extrémne stará a stabilná časť litosféry, ktorá tvorí jadrá dnešných kontinentov.

Ako objasňuje hlavný autor štúdie Fabio Capitanio z Monash University School of Earth, Atmosphere and Environment, „tieto kusy skál nachádzajúce sa v jadre kontinentov nazývané krátony, sú staršie než 3 miliardy rokov“. Sformovali sa na ranej Zemi a uchovávajú tajomstvo toho, ako sa v priebehu času planéta a kontinenty menili.“

Podľa dostupných informácií v súčasnosti existuje zhruba 35 veľkých kôrových fragmentov  a ako naznačili aj prechádzajúce štúdie, tieto krátony sú oveľa zložitejšie a heterogénnejšie ako litosféra. Vedci však do dnešných dní nevedia, čo spôsobilo tieto rozdiely, píše portál Phys.

Simulácie ukázli, ako to prebiehalo

Rozlúštiť sa to teraz vedci pokúsili prostredníctvom výpočtových modelov a simulácií vývoja našej domovskej planéty počas prvej miliardy rokov jej existencie. Tieto simulácie poslúžili na „pozorovanie tepelného a chemického vývoja kratonického litosferického plášťa“.

Vo výsledku sa ukázalo, že prvé kontinenty, ktoré sa zvnútra Zeme vynorili na jej povrch boli nestabilné, pričom pod nimi dochádzalo k praskaniu kôry vďaka čomu postupom času klesli naspäť do zemského plášťa. Tam došlo k ich taveniu a zmiešaniu s iným materiálom.

Hoci väčšina z nich sa úplne stratila, niektoré časti zostali v plášti dlhodobo pochované až pokým sa znova nevynorili. Týmto spôsobom sa začali hromadiť pod litosférov, čo jej dodalo pevnosť a zastavilo sa tým ďalšie „ponáranie“ kontinentov.

Vzhľadom na to, že tieto časti zostali v plášti pochované veľmi dlhú dobu, začali sa zmiešavať s novšími formujúcimi sa horninami, čím vedci vysvetľujú ich heterogenitu.

Podľa viacerých vedcov ide o jedinečnú štúdiu, ktorá objasňuje, ako sa začali formovať kontinenty. Keďže kontinenty sú považované za podstatný prvok pre vznik, vývoj a ďalšiu existenciu života, výsledky výskumu môžu mať dôsledky aj pre hľadanie obývateľných svetov mimo slnečnej sústavy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky