Zdá sa, že stred našej galaxie je možné považovať za „hotspot“ pre molekuly, z ktorých vzniká RNA. Objav môže pomôcť nielen s objasňovaním vzniku života, ale taktiež poskytnúť určité indície, na ktorých exoplanétach by sa mohli nachádzať živé organizmy. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Odkiaľ sa vzal život na našej planéte?

Jedna z akceptovaných teórií hovorí, že život na našej planéte vznikol iba na základe RNA. DNA a taktiež ďalšie dôležité enzýmy sa podľa tejto teórie vyvinuli až neskôr. Samotná RNA, alebo ribonukleová kyselina totiž dokáže kopírovať a prenášať informácie, ale tiež katalyzovať reakcie, ako enzýmy, uvádza portál Phys na svojom webe.

M. WEISS / CENTER FOR ASTROPHYSICS | HARVARD & SMITHSONIAN

Podľa tejto teórie však samotná ribonukleová kyselina a spolu s ňou ďalšie stavebné kamene nemuseli vzniknúť na Zemi. V čase, keď Zem bola ešte veľmi mladá sa sem pokojne mohla RNA, prípadne jej prekurzory, dostať z vesmíru prostredníctvom meteoritov a komét, ktoré bombardovali našu planétu.

Potvrdzujú to aj štúdie samotných meteoritov a komét, v ktorých sa našli nitrily, ako aj ďalšie prekurzory lipidov a aminokyselín. Otázkou však bolo, odkiaľ sa vo vesmíre tieto molekuly vzali?

Článok pokračuje pod videom ↓

Molekulárny oblak v srdci Mliečnej dráhy

Ako ukazuje aj nová štúdia publikovaná v periodiku Frontiers in Astronomy and Space Sciences, hlavným podozrivým sú molekulárne oblaky.

V tomto prípade medzinárodný tím vedcov pozoroval molekulárny oblak s označením G+0,693-0,027, ktorý sa nachádza blízko centra Mliečnej dráhy. Samotný oblak dorástol do veľkosti troch svetelných rokov a je približne 1000-krát hmotnejší, ako naše Slnko.

ksandrphoto/freepik

Hoci sa zdá, že v molekulárnom oblaku sa zatiaľ netvoria žiadne hviezdy, v budúcnosti sa všetko môže zmeniť. Čo je ale podstatnejšie, chemický rozbor G+0,693-0,027 odhalil, že v tomto mraku sa nachádzajú látky, podobné tým, ktoré nesú kométy, či iné vesmírne telesá v slnečnej sústave.

Analýza a ďalšie pozorovanie tohto molekulárneho mraku tak môže poskytnúť množstvo dôležitých informácií o chemických zložkách, ktoré sa nachádzali v hmlovine, z ktorej vzišiel náš planetárny systém.

Presnejšie bol v tomto molekulárnom oblaku identifikovaný celý rad nitrilov, vrátane kyseliny kyánovej, glykonitrilu a mnohých ďalších. Samotné nitrily predstavujú skupinu organických zlúčenín, ktoré sa niekedy označujú aj menej presným pojmom kyanidová skupina.

Čo majú toxické látky a život spoločné?

Ako už určite tušíš, ide o toxické látky. Paradoxne, sú však prekurzorom molekúl nevyhnutných pre život, ako sú ribonukleotidy – základné stavebné častice RNA. Uvedené zistenia naznačujú, že nitrily patria vôbec medzi tie najrozšírenejšie chemické skupiny v Mliečnej dráhe, ale tiež to, že základné stavebné častice RNA sa nachádzajú v rovnakých oblakoch, z ktorých rastú mladé hviezdy a planéty.

Stále však musíme vypátrať vo vesmíre ďalšie molekuly, ako sú napríklad lipidy, prípadne ich prekurzory, čo sa nám zatiaľ veľmi nedarí.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP