Pod ľadom v Grónsku je oáza života. Zrýchľujú katastrofálne otepľovanie planéty

Vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Geobiology zistili, že pod ľadom v Grónsku žijú tisícky druhov mikroorganizmov.

Jednoducho povedané, pod ľadovcami sa nachádza viac života, než sme si doposiaľ mysleli. Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Ľadovec prekypuje životom

Koncom roka 2021 sme ťa informovali o tom, ako sa tímu výskumníkov podarilo pod ľadovým šelfom Ekström, na morskom dne pod Antarktídou, objaviť oázu života, v ktorej sa nachádzalo až 77 rôznych živočíšnych druhov.

Barnes et al., Curr Bio, 2021

Nová štúdia vedená profesorom Alexandrom Anesiom však ukázala, že pod ľadovcami sa nenachádzajú len oázy života, ale celé ekosystémy. Presnejšie by sa na zamrznutých ľadových pláňach v Grónsku malo nachádzať niekoľko tisíc rôznych druhov mikróbov, ktoré sa prispôsobilo životu na ľade, píše portál Phys.

„V malej mláke roztopenej vody na ľadovci môže ľahko žít 4000 rôznych druhov. Žijú tam baktérie, riasy, vírusy a mikroskopické huby. Je to celý ekosystém, o ktorom sa až do nedávna nevedelo,“ uvádza Alexandre Anesio.

Uvedená štúdia tak znovu ukazuje, že život dokáže zotrvať aj na tých najnehostenejších miestach. Len za posledných 50 rokov sa výskumníkom podarilo objaviť život hlboko pod ľadovcami, kilometre pod zemou kde nie je žiadne svetlo ani prísun kyslíka, ale tiež potvrdiť, že život môže existovať aj vo vesmíre.

Vedci objavili v lade v Grónsku veľké množstvo mikroorganizmov. Laura Halbach

V roku 2007 totiž výskumníci umiestnili kolóniu mikroskopických organizmov na vonkajšie steny ISS.  Baktérie sa tiež podarilo objaviť na rôznych miestach ISS. Viac informácií o baktériách na Medzinárodnej vesmírnej stanici nájdeš v samostatnom článku.

Hoci život sa dokázal udržať aj na tých najnepravdepodobnejších miestach, vedci sa nazdávali, že ľadovce disponujú len veľmi malým množstvom výživy na to, aby sa na nich mohol udržať život.

Aj keď mali pravdu v tom, že sa na ľadovcoch nachádza len extrémne málo obživy, zdá sa, že tieto zamrznuté miesta aj tak prekypujú organizmami. Jedným z mikroorganizmov, ktoré sa dokázali prispôsobiť týmto nehostinným podmienkam, sú čierne riasy. Tie rastú priamo na ľade a sfarbujú ho do čierna.

Čierne riasy

Tieto malé organizmy hrajú kritický dôležitú rolu v budúcom vývoji planéty. Riasy totiž zafarbujú ľad na čierno, čo sťažuje odraz svetla a spôsobuje rýchlejšie topenie ľadovcov. Samozrejme, čím viac sa ľad topí, tým vyššia je teplota na planéte.

Ľad pokrytý čiernymi riasami. Laura Halbach

Najhoršie na celej situácii je to, že rok od roku je ľad čoraz viac pokrytý riasami, pričom Anesio so svojim tímom zistil, že čierne riasy zvyšujú rýchlosť topenia ľadu až o 20 %. Riasy na ľade, samozrejme, existovali ešte predtým, ako ľudia odštartovali globálnu klimatickú katastrofu. Zmeny klímy, ktoré spôsobil človek však spôsobujú to, že jar prichádza do týchto končín oveľa skôr ako v minulosti, takže riasy majú omnoho dlhší čas na svoj rast a šírenie.

Rast rias je dôsledkom toho, že do atmosféry vypúšťame príliš veľa skleníkových plynov. Vedci sa tiež snažia objaviť spôsob, ako by bolo možné rast týchto rias spomaliť. To by ľudstvu mohlo poskytnúť dostatočné množstvo času na to, aby vyriešilo problém s globálnym otepľovaním a emisiami skleníkových plynov.

Zaujíma sa aj NASA

Za zmienku tiež stojí fakt, že na výskum Alexandra Anesia dohliada aj NASA. Tá jeho vedomosti využila aj pri vývoji roveru Perseverance, ktorý sa preháňa po Marse. Anesio agentúre pomáhal so zabezpečením toho, aby rover so sebou na Mars nepriviezol žiadne mikróby a nedošlo tak ku kontaminácii odobratých vzoriek.

UC San Diego/ Erik Jepsen

NASA má tiež pádny dôvod zaujímať sa o život na ľadovcoch. Existujú totiž argumenty, že život aspoň v podobe mikroorganizmov by sa mohol nachádzať hlboko pod zamrznutým povrchom mesiacov Enceladus a Europa. Viac o možnom živote v slnečnej sústave nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky