V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Aktualizované 26. januára 2025:

Americký prezident Donald Trump znova rozvíril debaty o svojich plánoch pripojiť Grónsko k Spojeným štátom. Tento zámer predstavil už počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019, no tentokrát ho znovu otvoril a označil za kľúčový pre slobodu a bezpečnosť sveta. O tomto vyhlásení informovala televízia BBC.

Trump v sobotu novinárom vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty napokon Grónsko získajú. Zároveň dodal, že obyvatelia Grónska – približne 56-tisíc ľudí – by podľa neho sami chceli byť súčasťou USA.

V diskusii sa nezdržal kritiky voči Dánsku, pod ktoré autonómne územie spadá. „Naozaj neviem, aký nárok naň má Dánsko, ale bol by to veľmi nepriateľský čin, keby to nedovolilo. Myslím si, že Grónsko dostaneme, pretože to súvisí so slobodou sveta,“ zdôraznil Trump, ktorý sa prezentoval ako ochranca grónskych záujmov.

Zároveň sa nevyhol kontroverznému výroku, že by na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil použitie sily. „Nemá to nič spoločné so Spojenými štátmi okrem toho, že my sme tí, ktorí mu môžu poskytnúť slobodu. Oni to nedokážu,“ tvrdil.

Grónsko hovorí jasné nie

Trumpove vyjadrenia okamžite vyvolali odmietavé reakcie zo strany Grónska aj Dánska. Grónsky premiér Múte Egede v utorok vyhlásil, že krajina nemá záujem podriadiť sa vplyvu Spojených štátov ani Dánska. Zdôraznil, že budúcnosť Grónska je výlučne v rukách jeho obyvateľov. Podobne reagovali aj dánski vládni predstavitelia, ktorí Trumpov plán označili za nereálny.

Pôvodný článok:

Grónsko je najväčším ostrovom sveta, no nielen to. V posledných rokoch je čoraz častejšie predmetom medzinárodného záujmu, a to nielen pre svoje bohatstvo na nerastné suroviny, ale aj pre svoju strategickú polohu. Tento arktický región s populáciou len niečo vyše 55-tisíc obyvateľov sa stal kľúčovým bodom pre globálnu geopolitiku, ekonomiku a environmentálne diskusie.

Analytici zdôrazňujú, že Grónsko je nielen prepojením medzi Európou a Amerikou, ale jeho význam narastá aj v súvislosti s klimatickými zmenami a topením ľadovcov.

Strategická pozícia

Analytik Marek Nemky z finančných trhov XTB vysvetlil, že Grónsko bolo už počas studenej vojny strategickým bodom, kde americká vojenská základňa zohrávala významnú úlohu v rámci bezpečnosti proti Sovietskemu zväzu.

„Grónsko má niečo vyše 55 000 obyvateľov a na jeho území je už aj americká vojenská základňa. USA prakticky garantujú celú obranu územia, aj keď byrokraticky by obranu ostrova malo zabezpečovať Dánske kráľovstvo. Geostrategická poloha Grónska ho robí atraktívnym pre Trumpovu administratívu, keďže je to najväčší ostrov na svete a slúži ako spojka medzi Európou a Amerikou.

V globálnej vojenskej situácii by teda toto územie bolo dôležité pre USA a Kanadu na zabezpečenie ich pobrežia. História nám ukázala, že počas studenej vojny slúžila táto základňa ako strategický bod proti Sovietskemu zväzu,“ vysvetlil Nemky.

Unsplash

Bohatstvo surovín a nové možnosti

Grónsko ukrýva obrovské zásoby strategických surovín, ako sú prvky vzácnych zemín, urán, ropa, plyn, zinok, meď či nikel. Tieto zdroje sú pre globálnu ekonomiku nevyhnutné, no ich ťažba bola doteraz obmedzená extrémnymi podmienkami a vysokými nákladmi. Topenie ľadovcov by však mohlo situáciu dramaticky zmeniť. Nielenže by sa otvorila možnosť ťažby, ale vznikla by aj nová námorná trasa medzi Európou a Áziou, ktorá by skrátila dopravné vzdialenosti a tým zvýšila efektivitu globálneho obchodu.

Napriek obrovskému potenciálu ťažby však Grónsko v roku 2021 zaviedlo moratórium na využívanie ropy a plynu. Toto rozhodnutie prijala socialistická, pro-environmentálna vláda, ktorá si stanovila cieľ brať klimatickú krízu vážne. Grónsko sa týmto krokom postavilo do opozície voči niektorým svetovým mocnostiam, ktoré túžia po rozšírení svojho energetického portfólia na úkor ochrany životného prostredia.

Pixabay

Trumpova kontroverzná vízia

Bývalý americký prezident Donald Trump v roku 2019 verejne vyjadril túžbu kúpiť Grónsko, čo vyvolalo medzinárodnú diskusiu a pobúrenie, najmä v Dánsku.

 „Ide o prípad, ktorý sa datuje do 19. storočia, keď sa USA pokúsili získať Grónsko od Dánska. Prípad sa znovu vynoril po tom, čo pritiahol pozornosť Donalda Trumpa, ktorý v roku 2019 verejne vyjadril túžbu kúpiť ostrov. Ide o návrh, ktorý vyvolal medzinárodnú kontroverziu a stal sa opäť témou nového Trumpovho mandátu,“ doplnil Nemky pre TASR.

Trump, známy svojím heslom „drill, baby, drill“, podporuje agresívnu politiku rozšírenia americkej ťažby ropy a plynu. Jeho snahy by mohli zahŕňať zrušenie grónskeho moratória na ťažbu, čo by podľa environmentálnych aktivistov predstavovalo „uhlíkovú bombu“ s katastrofálnymi následkami pre globálnu klímu.

Flickr (Úprava redakcie)

Podľa hodnotenia US Geological Survey Grónsko „obsahuje približne 31, 4 miliardy barelov ropného ekvivalentu (MMBOE) ropy“ a iných palivových produktov, vrátane približne 148 biliónov kubických stôp zemného plynu, čo je v prepočte 419 biliónov metrov kubických.

„Toto je druh rezerv, ktoré ak by boli objavené v Saudskej Arábii alebo Katare, podniky by skákali od radosti,“ povedal Ajay Parmar, hlavný analytik ropných trhov z komoditnej spravodajskej spoločnosti ICIS.

„Samozrejme, vzhľadom na to, že je to v Grónsku, vyskytli by sa technické problémy so zavedením potrubia, ktoré by ho vytiahlo a dostalo do celého sveta. Ale stále je tu veľká komerčná príležitosť, aj keď by si to vyžadovalo veľa času a úsilia, aby to fungovalo,“ dodal podľa portálu Politico.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Ekológia