Európska vesmírna agentúra (ESA) priniesla jeden z najúchvatnejších vedeckých momentov posledných rokov. Dvojica satelitov misie Proba-3 vytvorila prvé umelé zatmenie Slnka vo vesmíre a poskytla najjasnejší pohľad na slnečnú korónu (tajomný a extrémne horúci vonkajší obal Slnka), aký sme doteraz mali možnosť vidieť. Na túto jedinečnú udalosť upozornil portál Interesting Engineering.

Umelá eklipsa a jej výhody

Dve európske družice, lietajúce vo formácii s presnosťou na milimetre, vykonali tento technický zázrak tak, že jeden satelit s názvom Occulter zakryl pomocou 1,4-metrového štítu žiarivý disk Slnka, čím vytvoril tieň široký len 8 centimetrov, ktorý dopadol na druhý satelit Coronagraph s optickým prístrojom ASPIICS. Výsledkom sú mimoriadne detailné snímky koronálneho halo, ktoré sú kľúčom k pochopeniu vesmírneho počasia, slnečného vetra či výronov koronálnej hmoty.

Táto misia predstavuje zásadný posun v pozorovaní koróny, ktoré sa doteraz spoliehali na pozemné koronografy alebo na zriedkavé prírodné zatmenia Slnka. Výhodou vesmírnej verzie je úplná eliminácia rušivého svetla z atmosféry Zeme a možnosť vytvárať tieto „umelé eklipsy“ každých 19,6 hodiny s trvaním až šesť hodín, čo je neporovnateľne dlhšie než niekoľko minút trvajúce prirodzené zatmenia.

„Každý úplný záber, ktorý zachytáva oblasť od zakrytého disku Slnka až po okraj zorného poľa, je zložený z troch samostatných snímok s rôznou dĺžkou expozície. Ich kombináciou vzniká komplexný obraz koróny,“ tvrdí hlavný výskumník prístroja ASPIICS, Andrei Žukov z Belgického kráľovského observatória.

Breaking space news: We have made our own solar eclipse in space! 🌘

Today, we release the first images from our Proba-3 mission, which flies two spacecraft in precise formation to create artificial solar eclipses in orbit.

Using a powerful instrument called a coronagraph,… pic.twitter.com/mwOiwY2doS

— European Space Agency (@esa) June 16, 2025

Presnosť a prvé výsledky pozorovania

Prístroj ASPIICS, s priemerom šošovky iba 5 centimetrov, je pritom schopný pozorovať korónu až tesne nad povrchom Slnka, čo doteraz nebolo možné. Tieto pozorovania už teraz pomáhajú spresňovať existujúce modely slnečnej aktivity, najmä v spolupráci s Virtuálnym centrom pre modelovanie vesmírneho počasia ESA a belgickým softvérom COCONUT z KU Leuven.

„Vidieť prvé dáta z ASPIICS je neuveriteľne vzrušujúce. Spolu s meraniami z prístroja DARA prispeje ASPIICS k riešeniu dlhotrvajúcich otázok o našej hviezde,“ nadšene komentoval Joe Zender, vedecký pracovník misie Proba-3.

Za presnosť letovej formácie zodpovedá technologický balík vyvinutý v rámci programu všeobecnej technologickej podpory ESA. Satelity sa dokázali prvýkrát zarovnať autonómne, pričom riadiace centrum bolo pripravené zasiahnuť, no cieľom misie je dosiahnuť úplnú autonómiu. „Už počas fázy uvádzania do prevádzky sme dosiahli bezprecedentnú presnosť formácie, čo nám umožnilo získať prvé snímky s minimálnym rušivým svetlom – presne ako sme očakávali,“ uviedol manažér misie Damien Galan.

ESA

Vedecké nástroje a medzinárodná spolupráca

Okrem koronografu nesie misia Proba-3 aj dva ďalšie vedecké nástroje: absolútny digitálny radiometer DARA, ktorý meria celkový energetický výstup Slnka, a 3D spektrometer 3DEES, skúmajúci aktivitu elektrónov v radiačných pásoch Zeme.

Projekt Proba-3 je výsledkom spolupráce 14 krajín vedených Španielskom, s kľúčovým príspevkom Belgicka a Indie. Misia odštartovala v decembri 2024 z indického kozmodrómu Šríharikota na rakete PSLV-XL. Vedecký tím teraz pracuje na predĺžení okna pre pozorovanie eklipsy a spracováva dáta na spresnenie modelov predpovedajúcich slnečnú aktivitu.

 „Súčasné koronografy sa Proba-3 nemôžu rovnať – táto misia nám umožňuje pozorovať korónu takmer až po okraj slnečného povrchu, čo bolo doteraz možné len počas prírodných zatmení Slnka. Tento obrovský tok pozorovaní nám pomôže doladiť počítačové modely tak, aby čo najvernejšie odrážali realitu,“ uzavrel a zdôraznil významnosť tohto úspechu Jorge Amaya, koordinátor modelovania vesmírneho počasia ESA.