Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením ETH Zürich skúmal trvalo zatienené oblasti Mesiaca pomocou umelej inteligencie.

Vďaka tomu sa odborníci zaoberajúci sa lunárnymi misiami budú môcť lepšie rozhodnúť, ktorá oblasť na Mesiaci je vhodná pre výskum. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Trvalo zatienené oblasti

Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku, na Mesiaci sa nachádzajú trvalo zatienené oblasti, respektíve zatienené krátery, na ktoré nikdy nedopadne svetlo slnečných lúčov. Ide predovšetkým o krátery s vysokými stenami nachádzajúcimi sa v blízkosti pólov.

ETH Zurich \LPI

V týchto oblastiach sa teploty udržiavajú na mrazivých -170 °C až -240 °C, pričom vedci veria, že sa tam mohlo uchovať „množstvo pre vedu zaujímavých vecí“, informuje ETH Zurich na svojom webe.

Pre porovnanie, miesta kam dopadajú slnečné lúče, dosahujú teplotu až 120 °C.

Tou najdôležitejšou vecou, ktorá by sa v kráteri mohla objaviť, je až niekoľko metrov hrubá vrstva vodného ľadu.

Za normálnych okolností by ľad sublimoval a zmenil by sa na plyn. Vzhľadom na mrazivé teploty v trvalo zatienených oblastiach ale vedci veria, že by sa vodná para, prípadne ďalšie prchavé látky, mohli zachytiť a zamrznúť v lunárnej pôde alebo dokonca na nej.

Hoci o týchto oblastiach zatiaľ veľa nevieme, vedcom sa v novej štúdii publikovanej v žurnále Geophysical Research Letters podarilo predstaviť novú metódu, ktorá nám tieto oblasti pomôže nielen lepšie pochopiť, ale vyberie zároveň správne časti lunárneho povrchu pre budúce misie.

Pomohla aj umelá inteligencia

Na pochopenie toho, čo presne sa deje v týchto oblastiach, výskumníci použili snímky zo sondy LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter), ktorá sníma povrch mesiaca už viac ako 10 rokov.

Hoci tieto oblasti sú trvalo v tieni, sem-tam sa do nich nejaké svetlo, ktoré sa odrazí od priľahlých stien kráterov, dostane.

ETH Zurich \LPI

I keď tieto úlomky svetla LRO dokáže zaznamenať, neposkytujú dostatok údajov na to, aby sme s istotou vedeli povedať, čo sa v týchto kráteroch nachádza.

Teraz sa to však podarilo odhaliť tímu vedcov v novej štúdii, v ktorej bola na analýzu a rekonštrukciu kráterov použitá sila umelej inteligencie HORUS (Hyper-effective nOise Removal U-net Software), píše portál ScienceAlert.

Tá preskúmala celkovo 44 trvalo zatienených oblastí s priemerom viac ako 40 metrov. Tie sa zároveň nachádzajú v cieľových oblastiach misie Artemis. Na prekvapenie všetkých, umelá inteligencia ukázala, že v týchto kráteroch sa žiadny ľad nenachádza a to i napriek tomu, že jeho existenciu dokázali naše prístroje zaznamenať.

Podľa vedcov to znamená zhruba toľko, že všetok vodný ľad, ktorý sa ukrýva v tieňoch týchto kráterov, musí ležať pod povrchom. Zistenia by mali tiež pomôcť lepšie naplánovať trasu pre astronautov a robotických prieskumníkov misie Artemis a ukázať, ktoré miesta stoja za preskúmanie.

Raketa na Mesiac dostala nový termín štartu

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v sobotu 3. septembra uskutoční odložený štart superťažkej nosnej rakety SLS (Space Launch System) v rámci misie Artemis.

Hlavný manažér misie Artemis Mike Sarafin oznámil nový termín štartu v utorok na tlačovom brífingu. NASA na Twitteri píše, že dvojhodinový časový úsek na štart rakety začne plynúť v sobotu o 2.17 h miestneho času (8.17 h SELČ).

Raketa SLS mala pôvodne odštartovať v pondelok 30. augusta, štart bol však zrušený pre problémy s teplotou jedného zo štyroch motorov. Misia Artemis má za cieľ vyskúšať 98 metrov dlhú raketu SLS a kozmickú loď Orion.

Táto misia je bez posádky a v lodi Orion sú umiestnené figuríny vybavené senzormi. Po tomto skúšobnom lete bude nasledovať misia Artemis II aj s ľudskou posádkou. Ďalšie informácie nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky