Internet sa otriasa v základoch. EÚ zaviedla historické pravidlá pre AI, hrozia miliónové pokuty

• jasne viditeľné alebo pri zvuku počuteľné,
• zrozumiteľné bez technického vzdelania,
• dostatočne veľké a kontrastné,
• umiestnené tak, aby ho neprekryli iné prvky,
• dostupné aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením,
• zobrazené dostatočne dlho na prečítanie.

Vhodným oznámením môže byť napríklad „Obsah vytvorený alebo upravený pomocou AI“. Samotný hashtag skrytý medzi desiatkami ďalších výrazov nemusí byť dostatočný, ak ho divák pri prvom zobrazení obsahu neuvidí.

Čo dnes ukazujú Facebook, Instagram, TikTok a YouTube

Sociálne siete zavádzali vlastné označenia ešte pred dnešným termínom. AI Act však nepredpisuje, že všetky platformy musia používať rovnakú grafiku alebo rovnaké slovné spojenie. Používateľ preto bude naďalej vidieť rozdielne názvy.

Facebook a Instagram

Meta na Facebooku, Instagrame a Threadse používa informáciu „AI info“. Platforma ju môže pridať na základe priznania autora alebo technických signálov vložených do súboru. Pri obsahu, ktorý bol pomocou AI iba upravený, môže byť informácia presunutá do ponuky príspevku. Pri plne generovanom obsahu má zostať viditeľnejšia.

Instagram/Aitana Lopez

Meta zároveň upozorňuje na jednu slabinu celého systému. Technické označenie sa môže pri úprave, exporte alebo vytvorení snímky obrazovky stratiť. Platforma preto nedokáže automaticky odhaliť každý AI obrázok.

TikTok

TikTok vyžaduje, aby tvorcovia označovali realistické AI obrázky, zvuk a video. Pri nahrávaní môžu aktivovať označenie AI obsahu, platforma však používa aj automatickú detekciu vrátane štandardu C2PA. Podľa aktuálnych údajov TikToku už bolo kombináciou priznania tvorcov a technických mechanizmov označených viac než tri miliardy videí.

Samotné označenie nezachráni obsah, ktorý porušuje iné pravidlá. Falošné informácie o voľbách, podvodné napodobňovanie identity alebo zakázaný obsah môže TikTok odstrániť aj vtedy, keď autor prizná použitie AI.

YouTube

YouTube požaduje priznanie realistického syntetického alebo podstatne upraveného obsahu. Týka sa napríklad videa, v ktorom skutočný človek vyzerá, akoby povedal niečo, čo nikdy nepovedal, alebo záberu reálnej udalosti upraveného spôsobom, ktorý mení jeho význam.

Informácia sa zobrazuje v rozšírenom popise v časti o pôvode obsahu. Pri citlivých témach, ako sú voľby, konflikty, prírodné katastrofy, financie alebo zdravie, môže YouTube použiť výraznejšie upozornenie priamo v prehrávači. Platforma môže štítok pridať aj sama, ak ho tvorca opakovane neprizná.

Z pohľadu diváka preto neexistuje jedno univerzálne európske označenie. Na Facebooku a Instagrame možno uvidí „AI info“, na TikToku údaj o AI-generovanom obsahu a na YouTube označenie „Made with AI“ alebo informáciu o syntetickej úprave.

Bežného človeka zákon za súkromný obrázok automaticky nepotrestá

AI Act sa nevzťahuje na človeka, ktorý používa AI výlučne pri osobnej a neprofesionálnej činnosti. Ak si niekto doma vytvorí vtipnú deepfake fotografiu a zdieľa ju zo súkromného účtu, samotné nariadenie ho spravidla nepovažuje za profesionálneho nasadzovateľa.

To však neznamená, že môže bez následkov šíriť podvody, poškodzovať cudziu povesť alebo používať tvár iného človeka v nezákonnom kontexte. Stále sa naňho môžu vzťahovať pravidlá platformy, ochrana osobnosti, autorské právo, pravidlá politickej reklamy aj trestné právo.

Situácia sa mení pri pravidelnej zárobkovej alebo profesionálnej činnosti. Influencer s platenými spoluprácami, živnostník, reklamná agentúra, médium alebo firemný profil môžu byť nasadzovateľmi AI systému. Povinnosť sa potom neposudzuje podľa počtu sledovateľov, ale podľa charakteru činnosti.

Ak AI používa zamestnanec reklamnej agentúry podľa pokynov firmy, nasadzovateľom spravidla nie je každý grafik osobitne. Zodpovednosť nesie právnická osoba, pod ktorej kontrolou sa systém používa.

AI text nemusí byť označený vždy

Osobitné pravidlo sa týka textov vytvorených alebo upravených AI, ktorých účelom je informovať verejnosť o veciach verejného záujmu. Komisia sem zaraďuje napríklad politiku, verejnú správu, bezpečnosť, zdravotníctvo, životné prostredie, hospodárstvo, financie, vedu a ďalšie témy verejnej diskusie.

Ak firma automaticky vygeneruje a publikuje text o voľbách, liekoch alebo ekonomickom vývoji bez reálnej ľudskej kontroly, musí ho označiť.

Výnimka platí, ak text prešiel ľudskou kontrolou alebo redakčným dohľadom a konkrétna osoba či redakcia za jeho publikovanie nesie zodpovednosť. Nestačí však spustiť kontrolu gramatiky alebo si výsledok letmo prečítať. Podľa Komisie musí človek posúdiť obsah, zdroje, vecnú správnosť a mať právomoc text zmeniť alebo odmietnuť.

Pre médiá to znamená, že použitie AI ako pomocného nástroja automaticky nevynucuje nálepku na každom článku. Rozhodujúce je, či nad výsledkom existuje skutočná redakčná kontrola a zodpovednosť. Automaticky publikované AI texty bez takejto kontroly sú odlišný prípad.

Starý obsah netreba spätne prerábať

Povinnosti článku 50 platia od 2. augusta 2026. Obsah vytvorený pred týmto dátumom netreba spätne označovať, hoci Komisia dobrovoľné doplnenie označení odporúča.

Obmedzené prechodné obdobie sa týka systémov uvedených na trh pred 2. augustom 2026. Ich poskytovatelia dostali pri povinnosti strojovo označovať a umožniť detekciu generovaného obsahu čas do 2. decembra 2026.

Unsplash/CopilotDesigner

Nejde však o všeobecný štvormesačný odklad. Nevzťahuje sa automaticky na viditeľné označovanie novo publikovaných deepfakeov profesionálnymi používateľmi. Tvorca alebo firma by preto nemali predpokladať, že do decembra nemusia robiť nič.

Samotný Kódex postupov pre transparentnosť je dobrovoľný, právne povinnosti však dobrovoľné nie sú. Viac než 180 organizácií sa rozhodlo pristúpiť ku kódexu, pretože im ponúka jednotný postup, ktorým môžu preukázať súlad s pravidlami. Firma môže zvoliť aj iné riešenie, musí však vedieť dokázať, že je rovnako účinné.

Pokuta môže dosiahnuť 15 miliónov eur

Porušenie povinností AI Actu neznamená automatickú maximálnu sankciu. Orgán dohľadu má posudzovať závažnosť, trvanie, rozsah porušenia, mieru zavinenia, veľkosť firmy, spoluprácu pri náprave aj predchádzajúce porušenia.

Pri nesplnení povinností transparentnosti však horná hranica sankcie môže dosiahnuť 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového ročného obratu firmy za predchádzajúci finančný rok. Pri podniku sa použije tá hodnota, ktorá je vyššia. Pri malých a stredných podnikoch sa uplatňuje priaznivejší princíp a zohľadňuje sa proporcionalita.

Pokuta nie je určená bežnému človeku, ktorý si raz vygeneruje súkromný obrázok. Reálne riziko smeruje najmä k poskytovateľom systémov a profesionálnym nasadzovateľom, ktorí povinnosti ignorujú alebo systematicky zatajujú syntetický pôvod obsahu.

Dohľad budú vykonávať najmä príslušné vnútroštátne orgány. Európsky úrad pre AI zasahuje v presne vymedzených prípadoch, napríklad pri niektorých systémoch postavených na všeobecných modeloch alebo integrovaných do veľmi veľkých platforiem a vyhľadávačov.

Ako má tvorca postupovať od dneška

Pre profesionálneho tvorcu nestačí automaticky zapnúť štítok pri každom použití AI. Potrebuje vedieť, čo nástroj na výsledku skutočne zmenil.

Praktický postup môže vyzerať takto:

• Urči, či ide o profesionálne použitie. Firemný, reklamný, mediálny alebo pravidelne speňažovaný obsah môže spadať pod AI Act.
• Rozlíš bežnú editáciu od syntetickej zmeny významu. Korekcia farieb nie je to isté ako vloženie neexistujúcej osoby alebo udalosti.
• Skontroluj, či obsah napodobňuje realitu. Pri realistickej fotografii, hlase alebo videu existujúcej osoby, udalosti či miesta treba počítať s režimom deepfaku.
• Použi označenie platformy, ale nespoliehaj sa iba naň. Pri vlastnom webe, videoprehrávači, podcaste alebo prezentácii treba zabezpečiť jasné upozornenie aj mimo sociálnej siete.
• Neodstraňuj technické údaje o pôvode. Opakovaný export, snímka obrazovky alebo niektoré editory môžu metadáta zahodiť.
• Uchovaj si záznam o postupe. Firma by mala vedieť preukázať použitý nástroj, typ úprav, dátum vytvorenia, spôsob označenia a osobu, ktorá výstup skontrolovala.
• Pri texte dokumentuj redakčnú kontrolu. Formálne prečítanie nestačí. Kontrola musí zahŕňať fakty, zdroje a význam publikovaného obsahu.

EÚ teda od dneška nezískala zázračný detektor, ktorý spoľahlivo odhalí každý podvrh. Ani technická značka nie je nezničiteľná a platformy stále závisia od priznania autora, zachovaných metadát a vlastnej detekcie.

Začína sa však obdobie, v ktorom už profesionálnemu tvorcovi alebo technologickej firme nestačí tvrdiť, že pôvod obsahu sa nedá rozpoznať. Poskytovateľ má vytvoriť technickú stopu a ten, kto deepfake použije, ho musí ukázať ľuďom ako deepfake. Práve tým je dnešná zmena historická: EÚ po prvýkrát zavádza spoločnú právnu zodpovednosť za celý reťazec od AI nástroja až po človeka, ktorý jeho výstup uvidí.

Čítajte viac z kategórie: Novinky