Pamätáš si ešte na BMW s povrchovou úpravou Vantablack? Vedci túto „najčiernejšiu“ farbu na svete našli už aj v prírode. Disponuje ňou najmenej 16 novoobjavených druhov rýb žijúcich v tmavých hlbočinách morí.

Pravdepodobne si ešte pamätáš na špeciálnu čiernu farbu schopnú pohltiť 99,965 % svetla, ktorá bola predstavená v roku 2014 a dostala pomenovanie Vantablack. K jej vylepšeniu prispeli aj inžinieri z MIT, ktorí jej schopnosť pohltiť svetlo posunuli až na hranicu 99,995 %. Ako však informuje portál Science Alert, túto špeciálnu čiernu farbu objavili vedci už aj v prírode.

Zobraziť celú galériu (4)

Ryba s druhovým názvom Anoplogaster cornuta. Zdroj: Karen Osborn/Smithsonian

V temných hĺbkach morí, kde slnečné lúče ledva dosiahnu a aj jediný fotón môže organizmy žijúce v tomto prostredí odhaliť, objavili vedci najmenej 16 druhov „ultra-čiernych“ rýb. Každá z nich disponovala špeciálnym vonkajším pokrytím, ktoré im umožňuje skrývať sa pred predátormi a zároveň nepozorovane loviť korisť.

Ryby, ktoré je ťažké nafotiť

Tieto ryby dokážu pohltiť až  99.956 % svetla, čo im v tmavom prostredí morí poskytuje akýsi neviditeľný plášť. Dokonca aj po vystavení svetlu sa ryby javia ako siluety. Presne to sa stalo výskumnej zoologičke Karen Osbornovej zo Smithsonianského národného múzea prírodnej histórie, ktorá so svojimi kolegami vytiahla z Mexického zálivu a z Monterey Bay v Kalifornii 18 druhov čiernych rýb.

Zobraziť celú galériu (4)

Fotky týchto rýb sa javia ako siluety. Zachytiť ich detaily je naozaj ťažké. Zdroj: Karen Osborn/Smithsonian

Problém nastal, keď ich chcela nafotiť a katalogizovať: „Nezáležalo na tom, ako ste nastavili fotoaparát alebo osvetlenie – jednoducho nasali všetko svetlo,“ uviedla Osbornová. Po tejto skúsenosti zobrala ryby do laboratória, kde spolu s ostatnými vedcami podrobne preskúmala ich vonkajšiu pokožku, respektíve šupiny.

Zobraziť celú galériu (4)

Ryba s druhovým názvom Idiacanthus antrostomas. Zdroj: Karen Osborn/Smithsonian

Ukázalo sa, že všetky preskúmané druhy disponovali ultra-čiernym pokrytím, ktoré odrážalo menej ako 0,6 percent svetla a 16 druhov odrážalo menej ako 0,5 % dopadajúceho svetla. V skutočnosti je čierna koža týchto rýb takmer na rovnakej úrovni ako farba Vantablack a dokonca prekonala aj niektoré iné doposiaľ známe čierne stvorenia:

„Nízka úroveň reflexie svetla kladie tieto hlbokomorské ryby na rovnakú úroveň ako najčiernejšie známe zvieratá,“ píšu autori vo svojej publikácii a dodávajú, „prekonali aj farbu ultra-čiernych motýľov (s reflexiou 0,06 % – 0,5 %) a vyrovnali sa najčiernejším vtákom (s reflexiou 0,05 % – 0,31 %).“

Pri analýze štruktúry tejto neuveriteľnej pokožky rýb vedci zistili, že pigmentové bunky boli veľmi tesne spojené a vykazovali malé, prípadne takmer žiadne medzery. V prípade jedného druhu vedci našlitoto špeciálne ultra-čierne pokrytie aj na črevách, čo značí, že mohlo slúžiť na ukrytie potravy vykazujúcej vysokú bioluminiscenciu.

Jediný druh, ktorý na absorbovanie svetla využíva len pigmenty v koži

Zatiaľ čo iné ultra-čierne tvory žijúce mimo vody používajú podobné pigmenty odrážajúce svetlo, spoliehajú sa tiež na iné štruktúry zachytávajúce svetlo v koži. Osbornová ale hovorí, že toto je prvýkrát, keď boli objavené zvieratá, ktoré využívajú len samotný pigment na reguláciu neabsorbovaného svetla.

Zobraziť celú galériu (4)

Idiacanthus antrostomas. Zdroj: Karen Osborn/Smithsonian

Vedci totižto zistili, že rozptyl svetla je spôsobený len samotnými melanozómami bez potreby ďalších štruktúr. Pochopenie toho, ako tento jednoduchý, ale vysoko efektívny systém funguje, by nám mohlo pomôcť vylepšiť našu vlastnú technológiu maskovania, ktorá je čoraz viac vyhľadávaná.

„Namiesto vytvorenia nejakej štruktúry, ktorá zachytáva svetlo, by ste mohli vytvoriť absorbujúci pigment správnej veľkosti a tvaru a mohli by ste dosiahnuť rovnakú absorpciu svetla potenciálne oveľa lacnejšie, a vyrobiť materiál oveľa menej krehký,“ uviedla Osbornová.“