Po fronte behajú supervojaci. Ukrajina nasadila proti Rusom technológiu ako zo sci-fi

Vojna na Ukrajine čoraz viac pripomína technologické laboratórium. Umelá inteligencia, pokročilé drony či pozemné roboty sa postupne stávajú bežnou súčasťou moderného bojiska. Najnovšie sa do centra pozornosti dostávajú exoskeletony, ktoré majú vojakom pomôcť zvládať extrémnu fyzickú záťaž priamo v boji.

Ako informuje portál UNITED24, ukrajinské jednotky už tieto zariadenia testujú priamo na fronte. Cieľ je jasný: znížiť únavu, zrýchliť manipuláciu s muníciou a zvýšiť efektivitu delostreleckých jednotiek.

Exoskeletony priamo v akcii

Podľa dostupných informácií sa testovanie odohráva najmä v delostreleckých jednotkách, kde je fyzická záťaž jednou z najväčších výziev. Vojaci totiž denne manipulujú s desiatkami granátov, pričom jeden môže vážiť aj okolo 50 kilogramov.

V niektorých prípadoch tak jednotlivec počas dňa presunie aj viac než tonu materiálu, čo predstavuje extrémnu záťaž na svaly aj kĺby. Zverejnené zábery ukazujú, ako vojaci vybavení exoskeletonom prenášajú a nabíjajú 155 mm muníciu do samohybných húfnic CAESAR.

Ide o systém dodaný Francúzskom, ktorý patrí medzi kľúčové delostrelecké prostriedky Ukrajiny. Práve v takýchto podmienkach sa ukazuje potenciál nositeľnej robotiky.

Exoskeleton totiž dokáže preniesť časť záťaže z tela vojaka na mechanickú konštrukciu, čím výrazne znižuje fyzické vyčerpanie. Zároveň pomáha udržať stabilitu pri manipulácii s ťažkou muníciou, čo môže znížiť riziko zranení pri opakovanej práci.

Telegram (7th Air Assault Corps)

Podľa ukrajinských predstaviteľov môžu tieto zariadenia znížiť zaťaženie dolných končatín približne o 30 percent. Zároveň umožňujú vojakom pohybovať sa rýchlejšie a efektívnejšie aj pri prenášaní ťažkých bremien.

Zariadenie sa upevňuje na pás a na nohy, pričom mechanické prvky v oblasti bedier fungujú ako asistované kĺby. Tie pomáhajú pri chôdzi aj zdvíhaní, čím odľahčujú svaly používateľa.

Zaujímavosťou je aj integrácia umelej inteligencie, ktorá dokáže v reálnom čase prispôsobovať správanie systému podľa pohybu a zaťaženia. Exoskeleton tak reaguje na situáciu podobne ako aktívny asistenčný systém.

To znamená, že zariadenie dokáže automaticky meniť úroveň podpory podľa aktuálnej činnosti vojaka bez potreby manuálneho nastavovania. Napriek pokročilým funkciám ide o relatívne ľahké zariadenie.

Prototypy vážia približne 2 kilogramy a je možné ich zložiť do kompaktného balenia veľkosti menšieho kufríka. To je zásadné najmä pre logistiku a rýchle nasadenie v teréne, kde je mobilita kľúčová.

Podľa informácií z Ukrinformu a ďalších zdrojov majú systémy dosah približne 17 kilometrov a podporujú pohyb rýchlosťou až 20 km/h. Takéto parametre naznačujú, že nejde len o experimentálny prototyp, ale o zariadenie, ktoré má potenciál reálneho nasadenia.

Súčasť širšieho technologického trendu

Ukrajina však nie je jedinou krajinou, ktorá experimentuje s touto technológiou. Vývoj vojenských exoskeletonov prebieha už roky aj v Spojených štátoch.

Americká armáda testovala napríklad systém SABER, ktorý pomáha znižovať zaťaženie chrbtice pri zdvíhaní ťažkých predmetov. Spoločnosť Lockheed Martin zase vyvinula exoskeleton ONYX, ktorý podporuje pohyb dolných končatín pri dlhých pochodoch s výstrojou.

Podobné projekty skúmajú aj ďalšie krajiny vrátane Francúzska či Číny, ktoré vidia v tejto technológii potenciál pre budúce konflikty. Podľa analýz organizácie CSIS a výskumov DARPA však zatiaľ žiadny z týchto systémov nebol zavedený ako štandardná výbava armády.

Hlavnými problémami zostávajú výdrž batérie, odolnosť v extrémnych podmienkach a celková spoľahlivosť. Nasadenie exoskeletonov na Ukrajine tak predstavuje jeden z prvých reálnych testov tejto technológie priamo v bojových podmienkach. Práve tieto skúsenosti môžu rozhodnúť o tom, či sa podobné systémy stanú bežnou súčasťou armád po celom svete.

Čítajte viac z kategórie: Novinky