Ukrajina sa obáva najhoršieho. Zelenskyj varoval pred útokom najničivejšej zbrane Ruska

V tomto texte boli použité materiály TASR.

Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripravuje nový kombinovaný útok proti Ukrajine, pri ktorom môže nasadiť aj hypersonické balistické rakety Orešnik. Kyjev tvrdí, že informácie pochádzajú z ukrajinských, amerických aj európskych spravodajských zdrojov. Obavy vzbudzuje najmä fakt, že Moskva túto zbraň prezentuje ako prakticky nezostreliteľnú.

Vyhlásenie prichádza len deň po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil armáde pripraviť odvetné možnosti za nedávny útok dronov na internát v okupovanej Luhanskej oblasti. Ruské úrady tvrdia, že pri incidente zahynulo 18 ľudí, pričom Ukrajina zodpovednosť odmieta.

Zelenskyj na sociálnej sieti uviedol, že Ukrajina registruje prípravy na rozsiahly útok zahŕňajúci viacero typov zbraní vrátane rakiet stredného doletu. Podľa jeho slov môže byť cieľom opäť aj Kyjev.

Orešnik pritom nie je len ďalšou raketou v ruskom arzenáli. Ide o zbraň, ktorú Moskva od začiatku prezentuje ako technologický symbol novej generácie strategických úderov. Ruské vedenie opakovane zdôrazňuje jej extrémnu rýchlosť a schopnosť prekonať súčasné systémy protivzdušnej obrany.

Prvé nasadenie prišlo ešte v novembri 2024, keď Rusko odpálilo Orešnik na cieľ, ktorý označilo za ukrajinský vojenský závod. Ukrajinské zdroje vtedy tvrdili, že raketa niesla iba cvičnú hlavicu bez výbušnín a škody boli minimálne. Druhý známy útok nasledoval v januári 2026 v Ľvovskej oblasti. Británia, Francúzsko aj Nemecko ho následne označili za eskalačný krok.

Raketa s doletom tisíce kilometrov

Orešnik patrí do kategórie balistických rakiet stredného doletu (IRBM). Hoci Rusko ju označuje za hypersonickú zbraň, analytici upozorňujú, že nejde o klasický hypersonický klzák, ale o raketu využívajúcu extrémne vysokú rýchlosť počas časti letu.

Podľa dostupných vojenských analýz môže mať dostrel približne 5 000 až 5 500 kilometrov. To znamená, že z ruského územia by teoreticky dokázala zasiahnuť ciele prakticky v celej Európe. Minimálny dosah sa odhaduje okolo 700 kilometrov.

Raketa má pravdepodobne vychádzať z projektu RS-26 Rubež a využíva viacstupňový pevnopalivový pohon. Odhadovaná štartovacia hmotnosť sa pohybuje okolo 60 ton. Najväčšiu pozornosť však púta rýchlosť. Moskva tvrdí, že Orešnik dosahuje až Mach 10, teda približne desaťnásobok rýchlosti zvuku.

‼️???? Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy says
intelligence from Ukraine, the U.S., and Europe indicates Russia may be preparing a strike using the “Oreshnik” missile.

The warning comes amid rising fears of a new escalation as Moscow continues intensifying long range… pic.twitter.com/uM1eGRuma1

— War Radar (@War_Radar2) May 23, 2026

Práve kombinácia vysokej rýchlosti a strmej balistickej trajektórie výrazne skracuje čas, ktorý majú obranné systémy na reakciu. Ruské zdroje preto tvrdia, že súčasná protivzdušná obrana nedokáže raketu spoľahlivo zachytiť. Západní analytici sú v tomto opatrnejší, no priznávajú, že ide o veľmi náročný cieľ.

Môže niesť aj jadrové hlavice

Podľa odhadov môže Orešnik niesť viacero samostatne navádzaných hlavíc typu MIRV. Niektoré analýzy hovoria až o šiestich menších hlaviciach alebo jednej veľkej bojovej náloži. Raketa má byť schopná niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

Pri jadrovej konfigurácii sa spomína sila približne do 50 kiloton, čo už predstavuje výraznú hrozbu nielen pre vojenské základne, ale aj pre veľké mestá či kritickú infraštruktúru. Odhadovaná presnosť zásahu sa pohybuje medzi 10 až 20 metrami, čo je na balistickú raketu mimoriadne presný výsledok.

Analytici zároveň upozorňujú, že ruský program Orešnik je stále v rozširujúcej sa fáze. Ukrajinské tajné služby predpokladajú, že Moskva zatiaľ disponuje obmedzeným počtom týchto rakiet, no výroba sa postupne zvyšuje.

Pre Európu aj NATO predstavuje Orešnik ďalší dôkaz, že Rusko pokračuje vo vývoji zbraní zameraných na prelomenie modernej protivzdušnej obrany. Prípadné ďalšie nasadenie proti Ukrajine by preto nebolo len ďalším útokom vo vojne, ale aj testom schopností západných obranných systémov v reálnom konflikte.

Čítajte viac z kategórie: Novinky