Ešte pred pár mesiacmi sa v Európe nahlas riešil plán, podľa ktorého by ukrajinské nebo mohla po prípadnom prímerí chrániť približne stovka európskych stíhačiek. Malo ísť o jednu z najvýraznejších bezpečnostných záruk pre Kyjev. Teraz však prichádza nový posun: Západ čoraz viac tlačí nie na lietadlá nad Ukrajinou, ale na integrovaný protiraketový štít.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako technická zmena. V skutočnosti ide o podstatný rozdiel. Stíhačky by znamenali politicky citlivú prítomnosť spojeneckej sily pri ukrajinskom vzdušnom priestore. Protiraketová architektúra je menej viditeľná, no pre Ukrajinu môže byť v najbližšom období praktickejšia. Rusko totiž v posledných týždňoch zintenzívnilo útoky balistickými raketami a práve tie patria medzi najťažšie zostreliteľné ciele.

Ako uvádza agentúra Reuters, lídri Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Nórska, Španielska, Švédska, Ukrajiny a Spojeného kráľovstva sa dohodli na vytvorení integrovanej antibalistickej koalície s Ukrajinou. Francúzske predsedníctvo vo vyhlásení píše, že cieľom je vytvoriť spoločnú európsku architektúru protiraketovej obrany, ktorá má odstrašiť a poraziť budúce raketové hrozby.

Od stíhačiek k raketám

Téma priamo nadväzuje na starší plán o tom, že nad Ukrajinou by mohla lietať stovka európskych stíhačiek. Už vtedy bolo jasné, že podobná myšlienka naráža na politické aj vojenské limity. Priamy vzdušný dohľad nad Ukrajinou by mohol vyzerať ako silná poistka, no zároveň by otváral otázku, čo sa stane pri kontakte s ruskou raketou, dronom alebo lietadlom.

Nový smer preto pôsobí ako pragmatickejšia odpoveď. Namiesto toho, aby európske krajiny riešili riziko priameho pôsobenia svojich pilotov v blízkosti vojny, chcú budovať systém, ktorý posilní schopnosť Ukrajiny zostreľovať najnebezpečnejšie rakety. Nie je to úplný odklon od letectva. Skôr posun dôrazu: ochrana vzduchu sa už nemá opierať iba o stíhačky, ale o viacvrstvový štít, senzory, interceptory, výrobu munície a spoločnú priemyselnú základňu.

TASR/AP/Midjourney

Francúzske predsedníctvo vo vlastnej deklarácii uvádza, že ide o „čisto defenzívnu“ antibalistickú koalíciu a jej členovia chcú využiť európsky obranný priemysel, výskum a operačné skúsenosti Ukrajiny. Deklarácia zároveň hovorí, že koalícia má doplniť existujúce systémy protiraketovej obrany, nie ich nahradiť.

Patriot nestačí. Preto vzniká Freyja

Ukrajina dnes najviac trpí nedostatkom munície pre systémy protivzdušnej obrany. Proti dronom sa dá v niektorých situáciách hľadať lacnejšia odpoveď. Proti balistickým raketám, ktoré letia niekoľkonásobnou rýchlosťou zvuku, je výber oveľa užší. Preto sa Kyjev dlhodobo spolieha najmä na systémy Patriot, no ich batérie aj interceptory sú drahé, vzácne a politicky závislé od Spojených štátov.

Reuters v širšej analýze píše, že nová koalícia sa má sústrediť na projekt Freyja, teda európsko-ukrajinskú snahu vyvinúť lacnejšiu alternatívu k americkému Patriotu. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nemá Freyja nahradiť existujúce systémy, ale doplniť ich a vytvoriť silnejší štít nad Európou rýchlejšie a lacnejšie.

Zelenskyj zároveň naznačil, že systém by mohol fungovať ako skladačka z rôznych európskych technológií. Na rokovaniach sa podľa Reuters zúčastnili aj firmy ako Eurosam, Leonardo, Thales, Saab či ukrajinský Fire Point. To je dôležité, pretože Ukrajina nechce len dostať ďalšie kusy hotovej techniky. Potrebuje výrobu, servis, dáta, spoločné technické štandardy a možnosť dopĺňať muníciu rýchlejšie než Rusko mení tempo útokov.

NATO/Flickr

Európa sa učí z ukrajinského bojiska

Najsilnejší prvok celej koalície nie je samotný názov Freyja, ale uznanie, že Ukrajina má skúsenosť, ktorú dnes nemá žiadna západná armáda. Denne rieši kombinované útoky dronov, striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet. Vie, ktoré systémy zlyhávajú, kde chýba munícia, ako sa správa ruská taktika a čo znamená, keď obrana nestíha v reálnom meste, nie na cvičisku.

Francúzske vyhlásenie preto priamo spomína „jedinečné skúsenosti Ukrajiny“ získané pri obrane proti ruskej agresii. To je zásadná zmena tónu. Európa už Kyjev nevníma iba ako prijímateľa pomoci, ale aj ako zdroj know-how pre vlastnú obranu.

Súčasťou širšieho balíka je aj francúzska podpora. Reuters uvádza, že Francúzsko umožní Ukrajine vyrábať interceptor pre systém SAMP/T, presne navádzané bomby a strely SCALP. Macron zároveň povedal, že Ukrajina má do rokov 2028 až 2029 dostať šestnásť stíhačiek Rafale. Lietadlá teda z hry nemiznú, ale ich úloha sa posúva do dlhšieho horizontu.

Čo sa teda zmenilo

Pôvodná predstava so stovkou európskych stíhačiek pôsobila ako silný symbol. Nový plán je menej efektný na titulke, ale vojensky dáva väčší zmysel pre problém, ktorý dnes Ukrajinu páli najviac. Balistické rakety sa nedajú riešiť iba hliadkovaním vo vzduchu. Potrebujú radary, prepojené velenie, interceptory, výrobu a zásoby.

Európska protiraketová obrana je roky rozdrobená medzi rôzne národné systémy, americké Patrioty, francúzsko-talianske SAMP/T a nové projekty, ktoré ešte len majú ukázať reálne schopnosti. Ak má Freyja fungovať do roka, ako naznačil Zelenskyj, bude to extrémne náročný test európskeho priemyslu.

Ak Európa postaví spoločný antibalistický štít, bude to meniť aj bezpečnostnú logiku východného krídla NATO. Doterajšia otázka znela, kto pošle Kyjevu ďalší systém. Nová otázka je väčšia: či Európa dokáže postaviť vlastnú obrannú architektúru skôr, než ju k tomu donúti ďalšia kríza.

Čítajte viac z kategórie: Novinky