Ukrajina má v rukách zbraň na rozklad ruskej vojnovej mašinérie. Až doteraz ju nikomu neukázali

Ukrajina cez víkend ukázala, že vojna dronov sa už neodohráva iba nad frontovou líniou. Podľa denníka The Guardian zasiahla Moskovskú oblasť väčšia vlna ukrajinských dlhodosahových dronov, medzi ktorými sa objavili aj stroje RS-1 Bars, Firepoint FP-1 a dovtedy prakticky neznámy dron Bars-SM Gladiator, ktorý až doposiaľ neukázali.

Nejde len o ďalší útok na ruské územie. Ak sa potvrdia informácie ukrajinských zdrojov o zasiahnutí závodu Angstrom v Zelenograde a ropnej čerpacej stanice Solnechnogorskaja, Kyjev cieli na presne tie miesta, ktoré môžu bolieť viac než symbolické zásahy v okolí hlavného mesta. Ide o mikroelektroniku, palivo a infraštruktúru, ktorú Rusko potrebuje na vedenie dlhej vojny.

Moskva už nie je bezpečná vzdialenosť

Ukrajinský Generálny štáb podľa Ukrainskej Pravdy uviedol, že pri útokoch na objekty v Moskovskej oblasti boli použité ukrajinské systémy RS-1 Bars, FP-1 Firepoint, BARS-SM Gladiator a ďalšie zbrane. Dôležitá je najmä zmienka o domácom pôvode týchto dronov. Ukrajina tým neukazuje iba schopnosť trafiť cieľ stovky kilometrov od frontu, ale aj to, že si buduje vlastný arzenál na dlhodosahové údery.

The Guardian píše, že medzi cieľmi mal byť závod Angstrom v Zelenograde, ktorý podľa ukrajinskej SBU vyrába mikroelektroniku a komponenty pre ruské presné zbrane. Druhým cieľom mala byť čerpacia stanica Solnechnogorskaja, dôležitá pre prepravu paliva. V oboch prípadoch mali po zásahoch vypuknúť požiare.

To je zásadný posun. Kým prvé útoky na Moskvu mali výrazný psychologický rozmer, súčasné údery čoraz viac pripomínajú snahu rozoberať ruskú vojnovú infraštruktúru po jednotlivých uzloch. Ak zasiahneš výrobu elektroniky alebo palivovú logistiku, neútočíš iba na budovu. Útočíš na schopnosť armády vyrábať, presúvať a opravovať.

Téme dronovej vojny sme sa venovali už v minulosti, kedy Rusko zdokonalilo vlastný dronový priemysel a stavilo na jednoduché, lacné a sériovo vyrábané bezpilotné systémy. Aktuálne ukrajinské útoky na Moskovskú oblasť ukazujú opačnú stranu rovnakého trendu: keď jedna strana dokáže masovo útočiť lacnými dronmi, druhá sa snaží rovnakou logikou zasahovať priemyselné a energetické uzly hlboko v tyle.

Nové mená, starý problém pre protivzdušnú obranu

Najzaujímavejší je samotný zoznam použitých systémov. Firepoint FP-1 už Ukrajina ukazovala ako dlhodosahový dron, ktorý patrí do novej generácie domácich bezpilotných prostriedkov. Reuters mal minulý týždeň aj fotografiu FP-1 z ukrajinskej výstavy bezpilotných lietadiel.

RS-1 Bars a Bars-SM Gladiator sú pre bežného čitateľa menej známe názvy, no práve to je na celej téme dôležité. Ukrajina zjavne nespolieha na jeden typ stroja, ale skladá širší ekosystém dlhodosahových dronov. Pre obrancu je to nočná mora, pretože rôzne typy môžu mať rozdielny profil letu, dolet, rozmery, rýchlosť, nosnosť aj spôsob navádzania.

Rusko tvrdilo, že počas veľkej vlny zostrelilo alebo zneškodnilo stovky ukrajinských dronov. The Guardian informoval o ruskom tvrdení, podľa ktorého ich malo byť počas noci neutralizovaných viac než 550. Aj keby časť týchto údajov mala propagandický rozmer, samotné čísla ukazujú rozsah problému: protivzdušná obrana musí riešiť masové útoky, pri ktorých nie je cieľom, aby preletel každý dron. Stačí, aby preletelo dosť kusov na zapálenie citlivých objektov.

Flickr/Unsplash (Úprava redakcie)

Podobný problém sme riešili aj pri ruskom rekordnom útoku, keď Moskva podľa ukrajinských vzdušných síl vypustila na Ukrajinu 355 dronov a 9 riadených striel. Vtedy bolo jasné, že nejde len o ničivú silu jedného stroja, ale o snahu zahltiť obranu počtom; útok na Moskovskú oblasť ukazuje, že rovnaká logika sa dnes vracia aj smerom do Ruska.

Ukrajina mení pravidlá odplaty

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Guardianu obhajoval tieto zásahy ako odpoveď na ruské útoky. Reuters v rovnaký deň informoval, že Rusko útočilo na Odesu a Dnipro dronmi a raketami, pričom zranenia hlásili aj civilisti a poškodené boli obytné budovy či infraštruktúra.

Toto je dôležité pre pochopenie ukrajinskej stratégie. Kyjev sa už nesnaží iba brániť vlastné mestá a čakať na ďalší ruský útok. Čoraz viac posúva vojnu do ruskej hĺbky a vyberá si ciele, ktoré majú vojenskú alebo logistickú hodnotu. Pri takejto stratégii však ostáva zásadná hranica: útoky na priemyselné a energetické objekty môžu mať vojenský význam, no každá chyba zvyšuje riziko civilných obetí a politických následkov.

Rusko aj Ukrajina dlhodobo tvrdia, že necielia na civilistov. Realita modernej dronovej vojny je však špinavšia. Dron môže byť lacný, presný a relatívne dostupný, no pri masových útokoch, rušení, zostreloch a pádoch trosiek sa riziko presúva aj do miest, ktoré sa ešte donedávna cítili mimo priameho dosahu vojny.

Domáca výroba je pre Kyjev rovnako dôležitá ako západné zbrane

Na celej udalosti je možno najdôležitejšie to, čo nie je vidieť na prvý pohľad. Ukrajina si počas vojny vybudovala schopnosť rýchlo vyvíjať a nasadzovať vlastné bezpilotné systémy. Západné rakety a systémy protivzdušnej obrany ostávajú kľúčové, no domáce drony dávajú Kyjevu niečo iné: flexibilitu, nižšiu cenu a menšiu politickú závislosť pri útokoch na ciele v Rusku.

Ak Ukrajina používa domáce platformy, nemusí pri každom zásahu riešiť rovnakú úroveň obmedzení ako pri niektorých západných zbraniach. To neznamená, že má voľnú ruku bez následkov. Znamená to však, že časť strategickej iniciatívy sa presúva do rúk ukrajinských vývojárov, výrobcov a veliteľov dronových jednotiek.

ChatGPT/Instagram/ukraine_defence (screenshot)

Tento smer sme videli aj pri ukrajinskom interceptore Sting, ktorý má slúžiť na lacnejšie zostreľovanie ruských kamikadze dronov. Ukrajina tým ukazuje, že domáca dronová výroba nie je len o útokoch na veľkú vzdialenosť, ale aj o obrane miest a infraštruktúry pred stále rýchlejšími ruskými systémami.

Pre Európu je to varovanie, nie vzdialená vojna

Útok na Moskovskú oblasť sa dá čítať aj ako varovanie pre Európu. Ak dokáže krajina pod tlakom vojny vyvíjať a nasadzovať dlhodosahové drony v takomto rozsahu, podobnú schopnosť budú chcieť budovať aj ďalšie štáty. A nielen štáty. Lacnejšie bezpilotné technológie sa časom šíria rýchlejšie než klasické raketové systémy.

Pre Slovensko a východné krídlo NATO z toho vyplýva jednoduchá, ale nepríjemná vec. Obrana proti dronom sa nemôže riešiť iba ako doplnok k veľkým systémom protivzdušnej obrany. Bude potrebovať radary, pasívne senzory, elektronický boj, lacné interceptory, mobilné tímy a jasné pravidlá reakcie pri narušení vzdušného priestoru.

Ukrajinský útok pri Moskve teda nie je len príbeh o tom, že vojna prišla bližšie k ruskému hlavnému mestu. Je to ukážka budúcnosti, v ktorej sa priemyselné závody, čerpacie stanice, sklady, rafinérie a dátové uzly stanú rovnako dôležitými cieľmi ako frontové zákopy. A kto nebude vedieť lacné drony včas vidieť, rušiť alebo zostreliť, bude platiť oveľa drahšiu cenu než cenu samotného stroja.

Čítajte viac z kategórie: Novinky