Žiadny Rus mu neunikne. Ukrajinské „lietajúce kladivo“ má 480 kg a môže zmeniť vojnu

Ukrajina 13. júna 2025 oznámila, že vlastný balistický raketový systém krátkeho doletu Sapsan, známy aj ako Hrim-2, vstupuje do sériovej výroby. Oznámenie prichádza v čase, keď Kyjev čelí čoraz väčším problémom so zabezpečením zbraní od západných partnerov, zatiaľ čo Rusko pokračuje v ničivých útokoch na ukrajinské mestá. Vlastná raketová výroba sa stáva kľúčovým prvkom pri posilňovaní obrany.

Vojenský analytik Ivan Kyryčevskyj pre Kyiv Independent povedal, že samotný vznik domácich balistických rakiet je smelým politickým gestom a veľkým a jasným odkazom Kremľu, že Ukrajina rozhodne nemá v úmysle demilitarizovať sa, informuje Kyiv Independent.

Balistické rakety sa od riadených líšia tým, že sú poháňané raketovým motorom a vystreľujú sa vysoko do atmosféry, odkiaľ klesajú oblúkom na cieľ. Sú presne navádzané iba v počiatočnej fáze letu, ich rýchlosť a trajektória ich robí veľmi ťažko zachytiteľnými. Na ich zostrelenie sú potrebné špičkové systémy, ako je americký Patriot.

Rusko tieto rakety nasadzuje s brutálnou účinnosťou. Pri nedávnom útoku 17. júna dopadla balistická raketa na obytný dom v Kyjeve. Zahynulo najmenej desať ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Kyryčevskyj dodal, že otázky eskalácie stratili zmysel, pretože neexistujú žiadne červené línie, ak Rusko neustále útočí balistickými raketami priamo na civilistov.

Európa v raketovom tieni Ukrajiny

Známe je, že raketa úspešne prešla bojovými skúškami v máji, keď zasiahla ruský cieľ vo vzdialenosti takmer tristo kilometrov. Valentyn Badrak, riaditeľ Centra pre armádu, konverziu a odzbrojenie, potvrdil pre Liga.net, že raketa vstupuje do sériovej výroby. Presné technické parametre nie sú známe, ich zverejnenie by mohlo poslúžiť nepriateľovi.

Z dostupných informácií vyplýva, že ide o silnú zbraň s hlavicou vážiacou vyše 480 kilogramov. Federico Borsari z think-tanku CEPA uviedol, že Ukrajina sa zjavne rozhodla uprednostniť ničivú silu pred doletom. Takáto hlavica zabezpečí zničujúci účinok na akýkoľvek cieľ v dostupnej vzdialenosti. Väčšia váha však znamená kratší dosah, čo je klasický kompromis v konštrukcii rakiet.

Hrim-2 je efektívny najmä vďaka možnosti zasiahnuť širokú škálu cieľov. Ukrajinskí odborníci predpokladajú, že dostrel môže byť až 500 kilometrov, čo by umožnilo zasiahnuť aj ciele hlboko na ruskom území.

The Presidential Office of Ukraine

Ukrajina sa stáva prvou európskou krajinou od konca studenej vojny, ktorá vyrába konvenčné balistické rakety. Odborník na obranu Fabian Hoffmann z Univerzity v Osle pripomenul, že žiadna iná európska krajina momentálne nevyrába konvenčné krátko- alebo strednedoletové rakety. Francúzsko vyrába iba jadrové rakety pre ponorky. Spojené kráľovstvo síce vlastní jadrové zbrane, ale nevyrába vlastné balistické rakety.

Hoffmann uviedol, že západné krajiny vedeli o ukrajinskom vývoji novej rakety a spočiatku panovala istá obava z eskalácie. Napokon však prevládol názor, že ak ide o zbraň vyrobenú v Ukrajine, ukrajinskými inžiniermi a obsluhovanú domácimi jednotkami, spojenci do toho nebudú zasahovať.

Kyryčevskyj pripomenul, že západné zásoby rakiet sa míňajú a európski partneri žiadne vlastné balistické rakety nemajú. Preto Ukrajina nemá inú možnosť, než si ich vyrobiť sama.

Hrozba pre ruskú protivzdušnú obranu

Ruská protivzdušná obrana sa od roku 2023 zlepšila. Reagovala tak na útoky západnými zbraňami ako Storm Shadow alebo ATACMS. Podľa Borsariho má Rusko systémy ako S-300, S-300V4 a špeciálne verzie S-300 PM určené na zachytávanie balistických rakiet. Tieto technológie vyvíjali počas studenej vojny.

Aj napriek tomu nový typ rakety môže byť pre Rusko prekvapením. Obrana bude potrebovať čas na aktualizáciu softvéru a zaradenie novej hrozby do sledovacej infraštruktúry. Každá strana sa učí a prispôsobuje. Podľa Borsariho Sapsan predstavuje dobrý vývojový krok pre Ukrajinu, keďže doteraz nemala vlastnú balistickú raketu, okrem niekoľkých kusov ATACMS poskytnutých USA.

Wikipedia.org/VoidWanderer

Presnosť a schopnosť preniknúť obranou rozhodnú, ako účinný tento systém bude. Hoffmann pripomenul, že príklad Iránu ukazuje, že masívne vypúšťanie nepresných rakiet neznamená automatický úspech. Dôležité je, koľko rakiet je potrebných na zásah cieľa a či ich protivník dokáže zachytiť.

Rusko navyše čelí geografickej výzve. Vzhľadom na rozsiahle územie nemá dostatok systémov, aby bránilo celé územie naraz. Bude preto nútené prioritizovať určité oblasti.

Výzvy a budúcnosť výroby

Hoffmann upozorňuje, že Ukrajina bude čeliť ťažkostiam pri zvyšovaní objemu výroby. Veľké nadzemné továrne by boli ľahkým cieľom ruských útokov. Pravdepodobne bude nutné budovať podzemné zariadenia, čo si vyžiada veľké investície a čas.

Borsari dodal, že ak by Ukrajina dokázala vyrobiť 80 až 100 rakiet ročne, mohla by získať významnú kapacitu na cielené údery proti ruskej infraštruktúre a vojenským cieľom.

Prezident Zelenskyj 16. apríla vyhlásil, že viac ako 40 percent zbraní používaných na fronte pochádza z domácej výroby. Drony dokonca až z 95 percent. Ukrajina zároveň obnovila sériovú výrobu rakiet Neptún a vyvinula novú zbraň Palianytsia, kombináciu dronu a rakety.

Ruská produkcia balistických rakiet sa podľa ukrajinskej rozviedky za posledný rok zvýšila o 66 percent. Súboj o prevahu vo výzbroji pokračuje. Pre Ukrajinu je vývoj vlastných rakiet zásadným krokom v snahe zabezpečiť si obranu nezávisle od zahraničnej pomoci.

Čítajte viac z kategórie: Novinky