Trump sa zľakol Putina. Ukrajine chcel poslať rozhodujúce zbrane, teraz radikálne cúvol

V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Aktualizované 3. novembra 2025:

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa momentálne neuvažuje o poskytnutí rakiet dlhého doletu typu Tomahawk Ukrajine. Uviedol to samotný prezident počas rozhovoru s novinármi na palube vládneho lietadla Air Force One, pričom jeho vyjadrenie zverejnil oficiálny kanál Bieleho domu na platforme YouTube.

Keď sa reportér Trumpa priamo opýtal, či Spojené štáty zvažujú presun týchto zbraní na Ukrajinu, prezident odpovedal stručne a jasne: „Nie, nie naozaj.“ Zároveň dodal, že hoci jeho postoj sa môže v budúcnosti zmeniť, otázka poskytnutia rakiet Tomahawk momentálne nie je súčasťou agendy jeho administratívy. „Veci sa môžu zmeniť, ale momentálne nie,“ uzavrel Trump.

Strategické váhanie vo Washingtone

Vyhlásenie prichádza v čase, keď sa vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom nachádzajú v citlivej fáze. Ukrajina dlhodobo žiada o dodanie sofistikovanejších zbraní, ktoré by jej umožnili efektívnejšie brániť územie pred ruskou agresiou. Kým Spojené štáty už Ukrajine poskytli širokú paletu vojenskej techniky – od systémov protivzdušnej obrany Patriot po rakety HIMARS – presun zbraní strategického charakteru, akými sú práve Tomahawky, predstavuje úplne iný stupeň eskalácie.

Tomahawk je riadená strela dlhého doletu určená predovšetkým na presné údery proti významným cieľom hlboko v nepriateľskom území. Vyznačuje sa doletom viac než 1 500 kilometrov a vysokou presnosťou zásahu. Jej použitie by Ukrajine teoreticky umožnilo zasiahnuť ciele ďaleko za frontovou líniou, čo by však zároveň mohlo vyvolať prudkú reakciu Moskvy. Práve táto hrozba je podľa viacerých analytikov dôvodom, prečo sa Washington zatiaľ zdráha pristúpiť k takému kroku.

Opatrná diplomacia namiesto rýchlych rozhodnutí

Trumpovo vyjadrenie signalizuje, že jeho administratíva sa v otázke vojenskej podpory Ukrajiny snaží o udržanie rovnováhy medzi pomocou Kyjevu a zabránením ďalšej eskalácie konfliktu. V politických kruhoch USA sa navyše čoraz častejšie objavujú hlasy, ktoré vyzývajú na opatrnosť a zdôrazňujú potrebu hľadať diplomatické riešenia namiesto prehlbovania vojenskej angažovanosti.

Aj keď Trump nevylúčil, že v budúcnosti môže dôjsť k revízii tohto postoja, jeho aktuálne stanovisko jasne naznačuje, že otázka Tomahawkov pre Ukrajinu zatiaľ zostáva mimo konkrétnych plánov americkej administratívy

Pôvodný článok:

Americký prezident Donald Trump naznačil, že je „takmer rozhodnutý“ povoliť predaj riadených striel Tomahawk Ukrajine. Vyhlásenie zaznelo 6. októbra po podpise exekutívneho nariadenia v Oválnej pracovni Bieleho domu, pričom ide o potenciálne najzásadnejšie rozhodnutie USA v oblasti dodávok strategických zbraní od začiatku vojny.

Tomahawk je dlhodosahová strela s doletom až 2 500 kilometrov, schopná zasiahnuť nielen vojenské ciele, ale aj veľké mestá hlboko v ruskom vnútrozemí. Ukrajina o tieto zbrane žiada už dlhšie. Podľa Kyjeva by samotné vlastníctvo Tomahawkov mohlo prinútiť Vladimira Putina sadnúť si za rokovací stôl. Trump však reagoval opatrne: „Položím niekoľko otázok, napríklad kam presne plánujú tieto rakety vypáliť. Nechcem eskaláciu,“ povedal novinárom vo Washingtone. Informuje agentúra Reuters.

Tento postoj odráža obavy americkej administratívy, že by USA mohli stratiť kontrolu nad použitím týchto zbraní, ak by ich cez spojencov z NATO získal Kyjev. Tomahawky patria k najstrategickejším prostriedkom amerického arzenálu a v súčasnosti ich používa najmä americké námorníctvo.

USA stoja pred historickým rozhodnutím

Kremeľ reagoval okamžite. Vladimir Putin varoval, že akékoľvek dodávky Tomahawkov by znamenali „novú kvalitatívnu fázu eskalácie“ a priamu konfrontáciu medzi USA a Ruskom. Tvrdí, že Ukrajina by tieto rakety bez pomoci amerických vojenských expertov nedokázala obsluhovať, čo by Moskva považovala za zapojenie USA do bojov.

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) by Tomahawky s doletom 1 600 až 2 500 kilometrov umožnili Ukrajine zasiahnuť až 1 900 ruských vojenských cieľov, vrátane leteckých základní, veliteľských centier a zbrojárskych závodov. Pre porovnanie – doterajšie systémy ATACMS či Storm Shadow majú dolet len 250 až 300 kilometrov. ISW preto označil prípadné dodávky Tomahawkov za možný „game changer“, ktorý by mohol zmeniť priebeh vojny.

Dosah rakiet Tomahawk je desivý; US War Research Institute (ISW

Nie všetci analytici však zdieľajú tento optimizmus. Buka Bukšanović z londýnskej školy ekonomiky (LSE) upozornil, že hoci Tomahawky by mohli spôsobiť Rusku väčšie škody, nezmenia strategickú realitu. Ukrajinská armáda podľa neho čelí skôr nedostatku personálu a vyčerpaniu mobilizačného potenciálu, než nedostatku zbraní.

Otázna je aj dostupnosť samotných rakiet. Americké námorníctvo ich od 80. rokov zakúpilo približne 9 000 kusov, no väčšina je už pridelená pre existujúce lode a misie. Ročná výroba sa pohybuje len medzi 55 až 90 kusmi, čo by mohlo obmedziť možnosť rýchlej pomoci Ukrajine. Pentagon plánuje v budúcom roku nakúpiť len 57 nových jednotiek.

Medzitým Japonsko potvrdilo, že jeho torpédoborec Čókai odcestoval do USA, kde bude upravený na nesenie Tomahawkov. Tokio si objednalo 400 rakiet – po 200 kusov z verzií Block IV (dolet 1 600 km) a Block V (2 500 km) – a plánuje nimi vybaviť viacero svojich lodí. Tento krok smeruje predovšetkým proti hrozbám zo strany Číny a Severnej Kórey, no Peking už rozhodnutie ostro kritizoval ako porušenie japonskej povojnovej ústavy a „nebezpečný krok k militarizácii regiónu“.

Ak by USA Tomahawky skutočne poskytli Ukrajine, išlo by o zásadný zlom v charaktere vojenskej pomoci. Zbraň s takýmto dosahom by mohla preniesť vojnu hlboko na ruské územie, čím by sa otvorila nová, mimoriadne riskantná kapitola konfliktu. Trumpovo „takmer rozhodnutie“ preto môže mať oveľa širšie dôsledky než len ďalšiu dodávku zbraní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky