O spoločnosti Huawei sa v poslednom období hovorí čoraz viac. Dôvodom však nie sú pozitívne správy z oblasti jej produktov, ale kauzy, ktorým aktuálne musí odolávať. Huawei začal svoje prvé kroky v úzadí svojich súčasných konkurentov a vďaka kvalitným produktom, prijateľným cenám a aj troche šťastia sa prepracoval medzi najväčšie a najznámejšie technologické značky sveta.

Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!

Huawei vznikol v roku 1987 ako spoločnosť vyrábajúca telekomunikačné zariadenia. V 80. rokoch bol v Číne po týchto produktoch veľký dopyt, nakoľko sa čínska vláda usilovala o modernizáciu telekomunikačnej infraštruktúry. V tom čase bola v porovnaní so západnými krajinami značne zastaralá. Čínske spoločnosti nemali potrebné technológie, a preto sa museli často spoliehať na zahraničných dodávateľov ako Alcatel, Ericsson, Nokia či Motorola.

Zakladateľ spoločnosti Ren Zhengfei sa rozhodol tento problém riešiť tým, že pomocou reverzného inžinierstva zistil, ako fungujú telekomunikačné zariadenia zahraničných firiem a na základe toho vyvinul svoje vlastné riešenia. Spoločnosť na začiatku kupovala konkurenčné telefónne ústredne, ktoré predávala ďalej. Tie isté zariadenia však jej zamestnanci skúmali v oddelení výskumu a vývoja.

Predtým, ako Huawei vydal svoju vôbec prvú telefónnu ústredňu na trh, malo oddelenie výskumu a vývoja okolo 500 zamestnancov a oddelenie výroby približne 200. Prvé ústredne boli určené najmä podnikovým zákazníkom, ako napríklad hotelom či menším spoločnostiam.

V roku 1993 sa na trh dostala najvýkonnejšia ústredňa dostupná na čínskom trhu. Mnoho ľudí však Huawei kritizovalo za neetické presadenie tejto ústredne hraničiace s korupciou. Huawei ponúkol miestnym úradníkom podiel v spoločnosti za to, že si vybrali práve jeho ako dodávateľa pre obnovu telekomunikačnej infraštruktúry.

Prvé veľké zákazky a pokus na európskych trhoch

V roku 1995 sa spoločnosť sústredila na vývoj routerov a mobilných komunikačných zariadení. Aj pri tomto vývoji zvolila spoločnosť metódu reverzného inžinierstva. Niektoré súčiastky zariadení si Huawei zakúpil od Motoroly, pričom zamestnanci na oddelení výskumu a vývoja ich podrobne skúmali.

O rok neskôr nastal prelom v podnikaní spoločnosti. Čínska vláda a armáda začali nakupovať zariadenia od Huawei a firme sa tiež podarilo vyhrať niekoľko lukratívnych zákaziek. Dostala sa napríklad k budovaniu infraštruktúry pre národnú vlakovú spoločnosť v Pekingu a Guangdongu. V rovnakom roku dosahoval podiel spoločnosti 20 % na trhu, ktorý sa postupne rozširoval vďaka nižším cenám oproti konkurencii.

Dobré vzťahy s vládou pokračovali aj v roku 2000. Ren Zhengfei sa spolu s čínskym vicepremiérom Wu Banguuom vydal na pracovnú cestu do Afriky. Tam získal zákazky v hodnote 20 miliónov dolárov a neskôr až 200 miliónov dolárov. Medzi rokmi 1998 a 2003 spoločnosť pod konzultačným vedením IBM zdokonalila postupy riadenia a vývoja produktov. Následkom toho v roku 2004 zahraničné predaje prvýkrát prevýšili tie domáce na čínskom trhu.

Spoločnosť sa časom pokúsila vyskúšať trhy vo vyspelých európskych krajinách. Huawei získal holandských, nemeckých a neskôr aj francúzskych operátorov, ktorým dodával zariadenia na prevádzku optických a bezdrôtových sietí za výhodné ceny. V roku 2004 vraj boli zariadenia spoločnosti využité až v 14 z 19 3G sietí po celom svete.

Pomalý rozbeh v Spojených štátoch a jedno z prvých obvinení

V roku 2005 Huawei zahájil spoluprácu s nemeckým koncernom Siemens na vývoj produktov podľa čínskeho štandardu pre mobilné siete tretej generácie. O dva roky neskôr sa spojil s firmou Symantec a vznikol tak spoločný podnik Huawei Symantec Technologies, ktorý vyvíjal bezpečnostné a úložné zariadenia pre telekomunikačných operátorov. V roku 2012 Huawei kúpil od Symantecu 49 % akcií za 530 miliónov dolárov a stal sa tak 100 % vlastníkom.

Pomalšie sa rozbiehal na americkom trhu, kde sa mu ani po troch rokoch pôsobenia nepodarilo získať jediného zákazníka. S americkou spoločnosťou Cisco navyše začal súdny spor, ktorý súvisel s údajnou krádežou softvéru zo strany Huawei. Spor bol po 20 mesiacoch ukončený dohodou, ktorou sa spoločnosť zaviazala stiahnuť produkty z trhu a softvér prerobiť.

Medzi rokmi 2005 až 2010 Huawei svoje príjmy strojnásobil. V roku 2010 mal v 140 štátoch sveta cez 110 tisíc zamestnancov, pričom okolo 46 % z nich pracovalo vo výskume a vývoji. Svoje výskumné strediská rozmiestnil v rôznych častiach sveta, ako napríklad v Nemecku, Indii, Rusku, Švédsku, Číne či v USA. V roku 2011 dosiahol príjmy vo výške 32,4 miliárd dolárov a výdavky na výskum boli až 3,8 miliárd dolárov.

Cesta k bežným spotrebiteľom

Bežní spotrebitelia značku Huawei často vôbec nepoznali. Cesta viedla cez výrobu telefónov, pričom svoj prvý telefón dostali na trh v roku 2004. Išlo o bežný tlačidlový model, ktorý ponúkal podsvietený LCD displej a 4,5 hodinovú výdrž pri telefonovaní.

O rok neskôr predstavil prvý 3G telefón Huawei U626. Tento model získal od spoločnosti Charlton Media Group cenu za „Najlepší 3G smartfón“. Špecifikácie v porovnaní s dnešnými smartfónmi sú doslova na smiech. Telefón mal TFT QVGA displej s uhlopriečkou 2,4-palcov, 0,3 MPx fotoaparát a podporu MMC kariet.

V roku 2007 sa na trh dostal revolučný produkt, ktorý navždy zmenil trh s mobilnými telefónmi. Steve Jobs predstavil svetu prvý iPhone. Huawei zareagoval na iPhone predstavením smartfónu Huawei U8220 s operačným systémom Android 1.5.

Bol to jeden z prvých smartfónov s operačným systémom Android. Displej mal uhlopriečku 3,5-palcov, 3 MPx fotoaparát a pripojenie cez HSDPA a Wi-Fi. Oficiálne bol model U8220 predávaný ako T-Mobile Pulse a aj vďaka tomuto spojeniu sa z neho stalo obľúbené zariadenie.

Neskôr prišiel Huawei so zariadením, ktoré vystupovalo už pod vlastnou značkou. Model U8100 mal dostať značku do povedomia ľudí. Išlo o telefón s 2,8-palcovým TFT displejom, 3,15 MPx fotoaparátom, prednou VGA kamerou a operačným systémom Android 2.1.

Huawei sa postupne snažil vypracovať cez smartfóny nižšej triedy do tej strednej a napokon aj do vyššej triedy. Postupne vydal viacero modelov, ako U8150 IDEOS, U8800 IDEOS X5, či Huawei Vision, ktorý poskytoval každému používateľovi vzdialené úložisko s kapacitou 160 GB.

Tretie miesto najväčších svetových výrobcov a spolupráca s Google

Začiatkom roka 2012 bol na výstave CES predstavený Huawei Ascend P1 S, ktorý priniesol podstatnú zmenu dizajnu, pričom šlo o najtenší smartfón na svete. Super AMOLED displej s uhlopriečkou 4,3-palcov, dvojjadrový procesor a 8 MPx fotoaparát s možnosťou natáčania FullHD videí boli špecifikácie, ktoré v tej dobe rozhodne zaujali.

Po najtenšom smartfóne prišiel na trh aj najrýchlejší a taktiež z dielne spoločnosti Huawei. V tomto prípade šlo o Ascend D1 quad, ktorý ponúkal štvorjadrový procesor Cortex A9 s taktom 1,5 GHz, 1 GB pamäť RAM, 4,5 palcový IPS + displej či operačný systém Android 4.0 Ice Cream Sandwich. Na konci roka 2012 sa do popredia dostávala 4G sieť a aj preto sa na trh dostal vynovený Huawei Ascend P1 LTE. V tom čase sa spoločnosti podarilo dostať na tretie miesto najväčších svetových výrobcov smartfónov.

V polovici roka 2013 Huawei oznámil vznik novej samostatnej značky Honor, ktorá rovno vydala nové zariadenia Honor 3C a 3X. Na výstave MWC v roku 2014  predstavil 7-palcový 4G tablet MediaPad X1, 8 palcový MediaPad M1 a úplne prvý smart náramok Huawei TalkBand B1. Náramok priniesol v tomto prípade úplne nový prístup k nositeľnej elektronike.

V rovnako roku Huawei prekvapil svojim vlastným čipom Kirin 920, ktorý výkonom dokázal poraziť aj svoju konkurenciu. Dnes sa vo vývoji svojich čipsetov  posunul výrazne dopredu a orientuje sa hlavne na umelú inteligenciu.

Google si dokonca ako výrobcu pre svoj  smartfón Nexus 6P vybral práve Huawei. V roku 2015 sme sa dočkali zariadenia Huawei Nexus 6P s operačným systémom Android 6.0 Marshmallow. Neskôr sa ukázalo, že viacero kusov malo chronické problémy s batériou a neustálym reštartovaním. Tieto problémy nakoniec vyústili v súdny spor, ktorý nie je doteraz uzavretý.

Druhý najväčší svetový výrobca smartfónov

Huawei sa svojou šikovnosťou a hlavne kvalitou svojich zariadení dostal na druhé miesto najväčších svetových výrobcov smartfónov, pričom predbehol takého hráča, akým je Apple. Produkty sú obľúbené predovšetkým vďaka špičkovým špecifikáciám a priaznivým cenám.

Okrem smartfónov sa spoločnosť zameriava aj na výrobu notebookov, smart náramkov či smart hodiniek. Huawei je známy tým, že svojich zákazníkov láka hlavne na prepracovanosť a kvalitu fotoaparátov. V poslednom období priniesol na trh obľúbené modely P20 Pro, Mate 20 Pro či najnovší P30 Pro.

Kontroverzná tvár spoločnosti Huawei

Obvinenia o špehovaní a celková nedôvera voči spoločnosti Huawei kvôli krajine, odkiaľ pochádza, pretrváva dodnes. Firma patrí medzi hlavné technologické opory čínskej armády a jej zakladateľ Ren Zhengfei pôsobil desať rokov v jej technickej zložke. Spoločnosť disponuje tiež silnou podporou zo strany čínskej vlády, ktorá prebieha pomocou bankových garancií a štátnych grantov na vývoj zariadení.

Huawei čelil podobným obvineniam zo špionáže aj v minulosti. Viacero vlád sa zhodlo na tom, že čínska vláda mala zneužívať svoje čiastočné vlastníctvo vo firme na celosvetovú špionáž. Tajné dokumenty zverejnené Edwardom Snowdenom dokázali, že NSA sa nabúrala do serverov Huawei, aby tieto podozrenia vyšetrili, informoval Spiegel.de. Nakoniec sa ukázalo, že špionáž vykonávala iba samotná NSA.

V roku 2012 začala európska komisia pre obchod s firmami Huawei a ZTE konanie kvôli ilegálnej štátnej podpore zo strany Číny. Po viacerých mesiacoch vyšetrovania získala komisia dôkazy o tom, že firmy predávajú svoje produkty na európskom trhu za umelo znížené dumpingové ceny. Predaj za dumpingové ceny najčastejšie sleduje dva záujmy. Môže to byť likvidácia konkurencie alebo získanie podielu na novom trhu.

Škandálov pribúda čoraz viac

Firma Vodafone potvrdila, že v zariadeniach Huawei z rokov 2009 až 2011 našla takzvané zadné dvierka, ktoré je možné využívať na špionážne účely. Ide o špeciálny vstup do systému, ktorý je skrytou súčasťou jeho kódu. Bloomberg informoval, že ďalšie zraniteľné miesta boli objavené v zariadeniach v roku 2012. Vodafone sa firmy Huawei údajne držal najmä vďaka priaznivým cenám.

Koncom roka 2018 bola v kanadskom Vancouveri na žiadosť USA zadržaná finančná riaditeľka spoločnosti, Meng Wanzhou. Meng je dcérou zakladateľa Ren Zhenfeia. Spojené štáty americké požadovali jej vydanie, aby mohla byť súdená pre údajné porušenie sankcií, ktoré USA vyhlásilo proti Iránu. Americká justícia obžalovala Meng Wanzhou, koncern Huawei a jeho dve dcérske spoločnosti koncom januára tohto roka v 13 bodoch.

Meng mala podľa Spojených štátov uvádzať voči bankám nepravdivé údaje. Vyjadrila sa, že Huawei a jej pobočka Skycom z Hongkongu sú dve rôzne spoločnosti. Americkí vyšetrovatelia naopak tvrdia, že sa tým snažila zaistiť prístup k peniazom firme Skycom, ktorú Huawei využil k tajným obchodom s Iránom.

Ďalšie body obžaloby sa mali týkať údajnej krádeže priemyselných tajomstiev patriacich spoločnosti T-Mobile USA. Malo ísť o robota s názvom „Tappy“, ktorý je používaný na testovanie smartfónov. Všetky tieto obvinenia koncern odmietol.

USA vs. Čína

Spojené štáty americké robia čoraz väčšie kroky k tomu, aby zrazili Huawei na kolená. Azda ako najväčší problém sa javí údajné napojenie čínskej vlády na vedenie spoločnosti, pričom prostredníctvom svojich zariadení sa má pokúšať o špionáž. K USA sa pridali aj ďalšie štáty a spoločne začali odporúčať krajinám a používateľom, aby prestali používať technológie od Huawei. Neskôr sa ukázalo, že Huawei bol vylúčený zo súťaží na budovanie 5G infraštruktúry v Austrálii, na Novom Zélande, v USA a taktiež sa k podobnému kroku pokúšajú dotlačiť aj Kanadu.

Ako sme ťa informovali v nedávnom článku, tentokrát americký prezident Donald Trump podpísal nariadenie, ktoré zakazuje používať zariadenia od spoločností, ktoré predstavujú riziko pre ich národnú bezpečnosť. Na základe tohto kroku sa Google rozhodol, že obmedzí novým zariadeniam Huawei prístup k plnohodnotnému Androidu, čo znamená, že bude môcť používať iba softvér a služby, ktoré spadajú pod open-source platformu. Okrem straty prístupu k službám od Google príde aj o podporu pre tvorbu aktualizácií.

„Huawei výrazným spôsobom prispel k celosvetovému rastu operačného systému Android. Ako jeden z jeho kľúčových globálnych partnerov sme pracovali na budovaní ekosystému v prospech používateľov aj celého odvetvia. Keďže Android je open-source platforma, budeme pokračovať v poskytovaní bezpečnostných aktualizácií, ako aj popredajných služieb pre všetkých existujúcich zákazníkov. 

Tento záväzok zahŕňa všetky modely smartfónov a tabletov značiek Huawei i Honor, ktoré boli doteraz uvedené na trh a nachádzajú sa v predaji. Huawei bude pokračovať v budovaní bezpečného a trvalo udržateľného softvérového ekosystému. Naším cieľom je poskytnúť všetkým naším zákazníkom tú najlepšiu používateľskú skúsenosť,“ uviedla spoločnosť Huawei.

Huawei však podľa odhadov predal v roku 2018 na európskom trhu až 42,5 milióna zariadení, čo rozhodne nie je málo. Je preto pravdepodobné, že vyvinie obrovské úsilie na urovnanie všetkých sporov, nakoľko európsky trh je pre firmu veľmi dôležitý. Zároveň je potrebné spomenúť, že aj Google by prišiel o značnú časť finančných prostriedkov za predaj licenčných balíčkov.

„Dodržiavame vládne nariadenie a vyhodnocujeme jeho dôsledky. Pre používateľov našich služieb Google Play a bezpečnostnej ochrany Google Play Protect: Naďalej budú fungovať na existujúcich zariadeniach od Huawei,“ informoval Google.

Problém sa netýka len samotného Androidu, ale aj počítačových čipov. Americké ministerstvo obchodu minulý týždeň zaradilo spoločnosť Huawei Technologies na čiernu listinu, čo firme výrazne obmedzí obchodovanie s americkými technologickými firmami. Huawei totiž nakupuje komponenty potrebné na výrobu počítačov od amerických firiem Intel, či NVIDIA. Podobná situácia sa opakovala minulý rok medzi Amerikou a čínskou technologickou spoločnosťou ZTE.

Aká budúcnosť čaká Huawei?

Spoločnosť sa za 32 rokov svojej existencie vypracovala z malého výrobcu telekomunikačných prístrojov na druhú pozíciu najväčších svetových výrobcov smartfónov hneď za konkurenčným Samsungom. Huawei má momentálne hlavne na americkom trhu obrovské problémy, ktoré bude musieť riešiť, pričom podľa zakladateľa spoločnosti je firma na zmeny plne pripravená. Ren Zheng dokonca prezradil, že obmedzenia nebudú mať vplyv ani na 5G technológie.

Spoločnosť je zdá sa pripravená na všetko, nakoľko už pár rokov si pre svoje smartfóny vyrába vlastné procesory Kirin a dokonca má vyvíjať aj náhradu za operačný systém Android. Rozhodne bude zaujímavé sledovať, ako sa spoločnosť so všetkými problémami popasuje, no zároveň je veľmi dôležité, aby európsky zákazník nepocítil žiadne obmedzenia pri používaní smartfónov Huawei v súvislosti so službami od Google.