Objav vody na Marse, ktorý pred pár rokmi odštartoval „červený ošiaľ“, bol zrejme poriadne veľký omyl. Vyzerá to tak, že pod polárnou čiapkou sa žiadne tekuté jazero nenachádza. Na tému upozornil portál SciTechDaily.

Jedno veľké nedorozumenie

Pôvod podpovrchových jazier na Marse má svoje korene v roku 2018, kedy skupina vedcov pod vedením Roberta Oroseia z talianskeho Istituto Nazionale di Astrofisica senzačne predstavila dôkazy o ich existencii. Prítomnosť podpovrchovej tekutej vody na červenej planéte potvrdila aj minuloročná štúdia, kde skupina vedcov objavila až tri subglaciárne jazerá.

NASA/JPL-Caltech

V oboch uvedených prípadoch odborníci vychádzali z dát získaných radarovým prístrojom MARSIS, ktorý nesie sonda Európskej vesmírnej agentúry s názvom Mars Express.

Oblasti nachádzajúce sa pod ľadovou čiapkou mapujeme prostredníctvom tohto prístroja, respektíve prostredníctvom rádiových vĺn, ktoré prechodom cez určité materiály stratia určité množstvo svojej energie. Podľa toho, koľko energie sa odrazí späť k sonde, vedci vedia, o aký materiál sa jedná. Keďže v tomto prípade boli zaznamenané obzvlášť jasné signály – odborníci sa domnievali, že pod ľadovou čiapkou sa nachádza tekutá voda.

Všetko je inak

Nová štúdia publikovaná v žurnále Geophysical Research Letters však ukázala, že tieto „odrazené signály“ sa v skutočnosti zhodujú s odrazom signálu od vulkanických hornín roztrúsených po celom povrchu červenej planéty.

Nazdávajú sa preto, že za týmto odrazom nestojí jazero plné tekutej vody, ale vulkanické horniny pochované pod vrstvou vodného ľadu. Podľa ich slov ide o vierohodnejšie vysvetlenie objavu z roku 2018, ktorý bol už neraz spochybnený. Už krátko po objave jazera s tekutou vodou sa totiž kde-tu objavili výpočty, ktoré jasne dokazovali, že udržanie tekutej vody na tak suchom a chladnom mieste by si vyžadovalo veľmi špecifické podmienky.

Aby sa voda udržala tak blízko povrchu, musela by sa nachádzať v extrémne slanom prostrední a blízko lokálne generovaného zdroja tepla, objasňuje hlavný autor štúdie Cyril Grima.

Voda v kvapalnom skupenstve to zrejme nebude

Ako píše portál IFLScience, z výsledkov štúdie jasne vyplýva, že tento vysoko reflexný povrch, nachádzajúci sa pod ľadom južného pólu, síce vyzeral ako voda, ale v skutočnosti ide o staré lávové ložiská bohaté na železo, alebo vyschnuté korytá riek pokryté ložiskami nerastov.

NASA/JPL-Caltech/University of Arizona

Cyril Grima si pri svojej práci všimol, že rovnako reflexný povrch, ako je pod polárnou čiapkou, sa nachádza na aj viacerých ďalších miestach červenej planéty. Tieto miesta sa pritom zhodovali s polohou sopečných polí.

V relatívne krátkom čase tak vyšla ďalšia štúdia, ktorá spochybňuje prítomnosť tekutej vody na Marse. V auguste minulého roka úplne iná skupina vedcov naznačila, že za obzvlášť jasnými signálmi z prístroja MARSIS nestojí voda, ale smektit, typ ílového minerálu, ktorý sa na červenej planéte vyskytuje pomerne často (nachádza sa až na 50 % povrchu Marsu, pričom väčšia koncentrácia sa vyskytuje na južnej pologuli).

Či už ide o íl, lávové ložiská, alebo vyschnuté koryto, je isté, že tieto poznatky nám pomôžu zodpovedať mnohé dôležité otázky ohľadom marťanskej minulosti. Taktiež je isté, že na Marse sa voda nachádza – minimálne v podobe ľadu nachádzajúceho sa v polárnych čiapkach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky