Je však možné, že vďaka najnovšiemu objavu budú ešte populárnejšie. Za objavom stoja rovnakí vedci, akí získali Nobelovu cenu za ich výskum gravitačných vĺn a vĺn v štruktúre priestoru.
Spozorneli astronómovia po celom svete
Nenechaj si ujsťAk si pozrieš týchto 20 GIF-iek, pochopíš vedu behom niekoľkých sekúnd
Skupine vedcov sa prvýkrát podarilo zachytiť kolíziu dvoch neutrónových hviezd. Tím na to ihneď upozornil aj ostatných astronómov po celom svete. Tí taktiež namierili svoje teleskopy na miesto zrážky a vo viditeľnom svetle, rádiových vlnách, röntgenových lúčoch a gama lúčoch spozorovali následky kolízie. Z pozorovania zistili, že za zrodením prvkov ako je zlato, striebro či platina stojí takzvaná „rádioaktívna polievka“. Okrem toho sa v nej rodia aj mnohé ďalšie prvky ako je jód nachádzajúci sa v našom tele alebo urán v jadrových zbraniach.
Za všetkým je zrážka dvoch atómov
Dve neutrónové hviezdy sa s najväčšou pravdepodobnosťou zlúčili do čiernej diery. Každá z nich by pritom mala mať priemer okolo 30 kilometrov a zhruba rovnakú hmotnosť ako má Slnko. Vzdialené sú však až 130 miliónov svetelných rokov od nás. O existencii gravitačných vĺn povrával pred storočím aj Albert Einstein, no netušil, že sa ich niekedy podarí zachytiť, kvôli ich mimoriadne slabej energii. Teraz ale na zrážku čakali rovno tri detektory a gravitačné vlny sa im konečne podarilo zachytiť.
Zdroj ťažkých kovov je zrejme konečne známy
Na základe výpočtov sa nakoniec zistilo, že zrážka sa odohrala v blízkosti galaxie NGC 4993, ktorá je od Zeme vzdialená 130 miliónov svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Hydra. Spektroskopy, zariadenia na detekciu chemických prvkov, taktiež potvrdili, že oblak hmoty vzniknutý po zrážke obsahoval neskutočné množstvo cenných kovov, ako napríklad zlata, platiny, striebra či uránu. Tieto prvky, samozrejme, vznikajú aj z explózií supernov, no zrážky neutrónových hviezd sú ako zdroj ešte významnejšie.