Gigantická plynná planéta, o ktorej sme informovali aj v samostatnom článku, má vo svojej atmosfére jednu veľkú anomáliu. Tá podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Nature naznačuje, že planéta v minulosti mohla pohltiť iný svet. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Extrémna exoplanéta

Reč je v tomto prípade o planéte WASP-76b, ktorá je od Zeme vzdialená 634 svetelných rokov, pričom okolo svojej hostiteľskej hviezdy obehne raz za 43 hodín. Keďže sa táto planéta podľa vedcov vyznačuje takzvanou viazanou rotáciou, má – podobne ako Mesiac vzhľadom na Zem – jednu pologuľu stále otočenú smerom ku hviezde, okolo ktorej obieha, a druhú na opačnú stranu.

V minulosti astronómovia na WASP-76b objavili doposiaľ najťažší prvok. Spomínaný prvok je bárium, ktoré doteraz vedci v atmosfére planéty mimo našej slnečnej sústavy nikdy nenašli. WASP-76 b pripomína Jupiter, keďže sa takisto jedná o plynný obor a dosahuje okolo 92 % jeho hmotnosti, avšak v jej atmosfére prevládajú úplne iné podmienky. Okolo materskej hviezdy WASP-76 totiž obieha vo vzdialenosti len 0,033 AU (Zem sa od Slnka nachádza 1 AU – astronomická jednotka, 150 miliónov km).

Na planéte panujú extrémne podmienky. Teplota dosahuje neuveriteľných 1 920 °C. Navyše na ňom dochádza k dažďom roztaveného železa a okrem bária, z ktorého sú vedci nadšení, obsahuje aj prvky ako lítium, vápnik či draslík. Dáta navyše naznačujú aj prítomnosť oxidov titánu, hliníka a vody.

Okrem vyššie spomínaných prvkov objavili v atmosfére WASP-76b aj mangán, bárium, vanád, horčík, chróm, sodík, dusík. V tejto štúdii však nebola zaznamenaná prítomnosť titánu ani hliníka.

Jedinečný objav

Bol objavený aj oxid vanádu, čo je podľa autorov štúdie nesmierne nezvyčajne. Je to totiž vôbec po prvýkrát, čo bola táto molekula nepopierateľne detegovaná na exoplanéte.

„Táto molekula je nesmierne zaujímavá pre astronómov, pretože môže mať veľký vplyv na štruktúru atmosféry horúcich obrích planét,“ objasňuje hlavný autor štúdie Stefan Pelletier. „Táto molekula hrá podobnú úlohu ako ozón, pretože je mimoriadne účinná pri zahrievaní hornej atmosféry.“

Ako sa uvádza v tlačovej správe, pri teplotách aké panujú na WASP-76b sa mnohé objavené prvky, ktoré by pri podmienkach aké sú na Zemi vytvárali horniny, vyparujú a nachádzajú sa v plynnej forme v horných častiach atmosféry, čo vedcom poskytuje bezprecedentný pohľad na niektoré dôležité prvky nachádzajúce sa na horúcich gigantických planétach.

Rovnaké prvky by sa mali nachádzať napríklad aj na planéte Jupiter. Vzhľadom na to, že tá je omnoho chladnejšia, molekuly daných prvkov nedokážeme pozorovať, pretože sa nachádzajú v nižších vrstvách atmosféry.

ESO/M. Kornmesser

Objavitelia tiež poznamenávajú, že zloženie horných vrstiev atmosféry môže byť v prípade veľmi horúcich planét nesmierne citlivé na zmeny teplôt. V závislosti od teploty sa totiž dané prvky môžu nachádzať v plynnom skupenstve a budú prítomné v horných častiach atmosféry, alebo kondenzujú do kvapalného skupenstva a budú ležať v nižších vrstvách atmosféry, kde je takmer nemožné ich detegovať.

To by mohlo vysvetliť aj to, prečo sa v novej štúdii nepodarilo detegovať titán a hliník, hoci minulé štúdie jednoznačne ukázali prítomnosť týchto prvkov na planéte.

Ako vznikla?

Týmto sa však všetky zvláštnosti nekončia. Množstvo niektorých prvkov objavených na tejto planéte je totiž porovnateľné s množstvo daných prvkov nachádzajúcich sa na hostiteľskej hviezde exoplanéty WASP-76b. Sú teda veľmi odlišné od množstva pozorovaného na skalnatých planétach ako Zem, Venuša, Mars a Merkúr. To podľa astronómov poskytuje stopy k tomu, ako vznikajú obrie planéty.

International Gemini Observatory/NOIRLab/NSF/AURA/J. da Silva/Spaceengine/M. Zamani

Zatiaľ čo planéty sa tvoria zdola nahor postupným nabaľovaním, hviezdy sa tvoria zhoda nadol z hustého oblaku plynu a materiálov, ktoré sa zrútili pod ťarchou vlastnej gravitácie. Zloženie WASP-76b podľa všetkého naznačuje, že obrie planéty plné plynu sa tvoria podobne ako hviezdy.

V dátach však boli objavené aj anomálie, ktoré naznačujú, že tento plynný obor v minulosti s najväčšou pravdepodobnosťou pohltil menšiu planétu podobnú planéte Merkúr.

„Toto je prvá štúdia, ktorá s vysokou presnosťou meria množstvo chemických prvkov, ako je nikel, horčík a chróm na akejkoľvek obrej planéte,“ uvádza spoluautor štúdie Mohamad Ali-Dib. „Odchýlky (týchto prvkov) od očakávaných hodnôt viedli k predpokladu, že WASP-76b mohla pohltiť inú, oveľa menšiu planétu, ktorá mala rovnaké chemické zloženie ako Merkúr.“

Stručne povedané, štúdia naznačuje, že v skutočnosti len „škriabe“ po povrchu toho, ako sa tieto extrémne svety tvoria a aké všemožné javy môžu ovplyvniť ich formovanie a existenciu.