Taliban drží v rukách vzácnu pôdu za 1 bilión. Vykopaním by sme vyriešili krízu a pomohli elektromobilom

Svetová ekonomika sa pomaly spamätáva z koronakrízy a výrobcovia opäť začali vo veľkom produkovať množstvo produktov najmä v oblasti elektroniky. Svetové zásoby vzácnych kovov a minerálov sa však postupne míňajú, no prístup k jedným z najväčších ložísk, ktoré boli objavené podľa The New York Times ešte v roku 2010, komplikuje Taliban v Afganistane.

Taliban sedí na biliónovom nerastnom bohatstve

Je to práve Afganistan, ktorý ukrýva zásoby lítia, zlata, medi, kobaltu a ďalších kovov či minerálov o odhadovanej hodnote 1 bilión dolárov. Tak ohromné zásoby by mohli pomôcť vyriešiť celosvetovú krízu, prispieť k riešeniu klimatickej krízy a výrobe elektromobilov, informuje CNN. Zároveň by mohla ťažba týchto zdrojov enormne nakopnúť ekonomiku krajiny, ktorá je aktuálne závislá od pomoci.

Biliónové zásoby ťažkých kovov a minerálov v Afganistane však má teraz pod kontrolou Taliban, radikálna skupina, ktorá prednedávnom prevzala moc nad krajinou. V oblasti krajiny boli nájdené veľké ložiská medi, zlata, oleja, zemného plynu, uránu, bauxitu, uhlia, železnej rudy, vzácnych zemín, lítia, kobaltu, chrómu, olova, zinku, drahých kameňov, sľudy, síry, travertínu, sadry a mramoru, podotkla agentúra Reuters.

USGS

Spojené štáty objavili rozsiahle zásoby spomínaných prírodných zdrojov, kovov a minerálov pred 11 rokmi, kedy bola situácia v Afganistane odlišná a Taliban bol potláčaný zahraničnými armádami. Dokonca sa odhadovalo, že hodnota týchto zásob môže byť až trojnásobne vyššia a dosahovať cenu 3 biliónov dolárov. Interná správa Pentagonu v minulosti označila Afganistan za „Saudskú Arábiu lítia“.

Rozvinúť ťažobný priemysel v krajine sa však nikdy poriadne nepodarilo a po udalostiach posledných týždňov je situácia ešte skeptickejšia. Kontrolu a moc nad Afganistanom prevzal Taliban, ktorý by nebol nadšený, pokiaľ by na jeho územie prišli dolovať vzácne kovy a minerály iné krajiny ako Čína, Pakistan či India, ktoré by sa mohli do ťažby zapojiť aj napriek obrovskému chaosu.

Údolie Mes Aynak v Afganistane je bohaté na rôzne nerastné suroviny. Zdroj: Wikipedia

Ani nájdenie obrovských ložísk spomenutých zdrojov však situáciu v krajine nezlepšilo. Podľa americkej Kongresovej prieskumnej služby tam 90 % ľudí žije z približne 2 dolárov na deň. Prísľub lepšej životnej úrovne po spustení ťažby vzácnych kovov sa nenaplnil. Vláda v Afganistane nedokázala ani za dekádu od objavenia bohatstva poskytnúť svojim ľuďom benefity, ktoré by mohli zlepšiť ich životy, pokiaľ by boli prírodné zdroje ťažené a speňažené.

NEPREHLIADNI
Taliban dostal do rúk nebezpečnú zbraň. Získal vojenské databázy americkej armády

Zásoby lítia by mohli rapídne nakopnúť výrobu elektromobilov

Obrovské množstvo lítia by pritom pomohlo vyriešiť svetovú krízu a na dlhý čas zažehnať vysoký dopyt po kľúčovom prvku pre výrobu batérií do elektroniky, ale najmä elektromobilov. Priemerný elektromobil pritom podľa Medzinárodnej energetickej agentúry potrebuje pri výrobe až 6-násobne viac minerálov než bežný spaľovák. A práve lítium, spolu s kobaltom a niklom, sú dnes nesmierne žiadané.

Toyota

Doterajšiu ťažbu týchto minerálov zaisťovali primárne 3 krajiny sveta – Čína, Austrália a Demokratická republika Kongo, ktoré dokopy dodávajú výrobcom 75 % všetkých zásob lítia a kobaltu. Afganistan by svojimi zásobami lítia mohol podľa americkej vlády dokonca konkurovať Bolívii, ktorá je známa ako krajina s najväčšími zásobami lítia.

Geológ Said Mirzad sa pritom ešte v roku 2010 po objavení bohatých ložísk vyjadril, že pokiaľ by sa situácia v Afganistane upokojila a umožnila rozvoj ťažobného priemyslu, krajina by sa mohla stať jednou z najbohatších v južnej Ázii už do 10 rokov. Žiaľ, ani v roku 2021 tomu tak nie je a drvivá väčšina zásob kovov a minerálov leží stále v zemi.

Afganistan stále nevyužil svoje bohatstvo. Začne sa boj o získanie prístupu k surovinám?

Hoci bolo vyťažené nejaké zlato, železo či meď, ťažba lítia a vzácnych minerálov by si vyžadovala väčšie investície a dostatočné technologické „know-how“. Obyčajne trvá približne 16 rokov, pokým sa rozbehne ťažba objavených zdrojov, no zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa Taliban odhodlal rozvinúť v krajine ťažobný priemysel a sprístupniť svoje bohatstvo aj ostatným krajinám.

Presvedčiť ho bude chcieť napríklad taká Čína, ktorá je s Talibanom v kontakte. Tu však vyvstávajú vážne obavy z toho, ako by Čína ťažbu minerálov a kovov zvládla. V najhoršom prípade, pokiaľ by neprebiehala ťažba zdrojov správne, mohlo by to spôsobiť ekologickú katastrofu.

Po dekádach vojen so Sovietskym zväzom, radikálmi a neskôr s americkou armádou nie je Afganistan stále pripravený na enormný rozvoj, ktorý by mu ťažobný priemysel a ťažba nerastného bohatstva mohla priniesť. Je však možné čakať, že sa v aktuálnej situácii rozohrajú viaceré geopolitické hry, ktorými si budú krajiny ako Čína chcieť zaistiť prístup k zdrojom Afganistanu a stať sa lídrom v ťažbe nerastných surovín, ktorými krajina oplýva.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita