aSonda InSight, ktorá pristála na Marse v roku 2018, zachytila vôbec po prvý raz v histórii otrasy spôsobené dopadom meteoritu na marťanský povrch, informuje portál SPACE. Miesto dopadu následne potvrdila a dokonca aj odfotografovala ďalšia sonda a zachytený „zvuk“ NASA nakoniec zverejnila.

Zvládla to na diaľku

Ako v tlačovej správe vysvetľuje NASA, nejedná sa o nové meteority, ale o úspešnú identifikáciu dvoch meteoritov, ktoré dopadli na Mars v rokoch 2020 a 2021. Na základe seizmických vĺn zachytených sondou InSight sa vedcom podarilo lokalizovať krátery a následne ich nasnímať aj z vesmíru. Výsledky štúdie zverejnili vo vedeckom žurnále Nature Geoscience.

Meteority mali dopadnúť 85 a 290 km od sondy a to v regióne Elysium Planitia, pričom jeden z nich počas vstupu do atmosféry Marsu explodoval. Na povrch tak následne dopadol v najmenej troch väčších častiach, ktoré po sebe zanechali krátery a tie nasnímala vesmírna sonda Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá je na obežnej dráhe Marsu už od roku 2006 a pomáha v mapovaní a monitorovaní jeho povrchu.

Vedci si nie sú istí, prečo na Marse nezaznamenali oveľa viac takýchto dopadov. Počas svojej prevádzky sonda InSight zachytila cez 1 300 seizmických otrasov, známych aj ako marsotrasenia, avšak zatiaľ len dve z nich boli identifikované ako dopady meteoritov. Prišli však s vysvetlením a tiež s nádejou, že sa to čoskoro zmení.

Pripravujú sa na viac

Tím zodpovední za sondu InSight predpokladá, že mohli byť mnohé seizmické vlny prekryté poryvmi vetra či sezónnymi zmenami v atmosfére. Keďže však teraz vedia, čo presne majú hľadať, veria, že začnú detegovať oveľa viac takýchto vĺn a následne aj objavovať ďalšie krátery a dopady meteoritov.

NASA/JPL-Caltech/University of Arizona

Odborníci dodávajú, že takéto nárazy meteoritov slúžia ako hodiny Slnečnej sústavy, keďže zistením ako často dopadávajú je možné napokon určiť vek mnohých povrchov práve podľa toho, koľko meteoritov ich zasiahlo. Zároveň je na základe týchto informácií možné predpokladať, koľko meteoritov dopadlo na určité miesta v minulosti a lepšie tak pochopiť vývoj nielen Marsu, ale aj ďalších planét či mesiacov.

„Učíme sa viac o samotnom procese nárazu. Teraz už dokážeme priradiť krátery rôznych veľkostí k určitým akustickým vlnám,“ vysvetľuje planetárny vedec Raphael Garcia. Experti zároveň dodávajú, že sa nejedná o priame zachytenie zvuku, ale len seizmických a akustických vĺn, ktoré následne previedli do počuteľnej formy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky