Prostredníctvom najväčšieho solárneho teleskopu na svete, ktorý je vo výstavbe už od roku 2013, sme dokázali vytvoriť unikátnu snímku zachytávajúcu gigantickú slnečnú škvrnu, do ktorej by sa pohodlne vošla celá Zem. Fotografia bola zverejnená v rámci štúdie publikovanej v žurnále Solar Physics popisujúcej optiku, mechanické systémy, prístroje, operačné plány a vedecké ciele solárneho teleskopu Daniel K. Inouye (DKIST – Daniel K. Inouye Solar Telescope), o téme informoval portál UniverseToday.

Vesmírna sonda sa nezadržateľne blíži k Slnku. Len za rok urobila neuveriteľný progres

NASA potvrdila, prečo zlyhal jeden motor rakety na Mesiac pri teste. Štart prekazili až príliš "konzervatívne" nastavenia

Môže chrumka vo vesmíre zničiť ISS? Na internete sa rozpútala bizarná diskusia, vyjadril sa aj odborník

Nová solárna škvrna, do ktorej by sa vošla celá naša planéta

Na obrázku je zachytená 16 000 km veľká a zvláštne tvarovaná slnečná škvrna pripomínajúca srdce alebo zdeformované Suaronovo oko z filmu Pán prsteňov – nedávno sa dokonca začalo natáčanie seriálu tohto ikonického fantasy.

Ide vôbec o prvú snímku solárnej škvrny teleskopu DKIST, ktorý ani po 7 rokoch od začiatku svojej výstavby stále nie je dokončený. Plné nasadenie do prevádzky sa očakáva v roku 2021, avšak pandémia Covid-19 výrazne komplikuje jeho dokončenie.

Hoci teleskop nachádzajúci sa na vrchole sopky Haleakalā na Havaji stále nie je dokončený, je najvyspelejším solárnym teleskopom na svete, o čom svedčí aj fakt, že tento rok už okrem spomínanej slnečnej škvrny stihol vytvoriť aj doposiaľ najdetailnejšiu fotografiu povrchu Slnka.

Solárne škvrny a solárne cykly, čo to vlastne je?

Ako píše portál Phys, solárne škvrny sú najviditeľnejším znázornením slnečnej aktivity. Vieme, že čím viac viditeľných solárnych škvŕn sa na povrchu Slnka nachádza, tým je naša materská hviezda aktívnejšia. Svoje solárne minimum, kedy bolo na povrchu najmenej solárnych škvŕn, dosiahlo počas 11-ročného cyklu v decembri 2019.

Keďže fotografia bola vytvorená 28. januára 2020, je na nej zachytená jedna z vôbec prvých solárnych škvŕn v novom solárnom cykle. Solárne maximum pre súčasný cyklus sa očakáva v polovici 2025.

Solárne cykly, teda striedajúce sa obdobia nízkej a vysokej solárnej aktivity a počasia Slnka, si ľudia začali všímať už v polovici 18. storočia. Odvtedy ich zaznamenali celkovo už 24 a podľa odborníkov z agentúr NASA a NOAA naša domovská hviezda práve vstupuje do cyklu s číslom 25. Nový cyklus môže ovplyvniť najmä budúce vesmírne misie, a preto je dôležité, aby sa vesmírne agentúry pripravili. Viac o solárnych cykloch nájdeš na tomto odkaze.

„Týmto solárnym cyklom, ktorý sa práve začína, vstupujeme do éry solárneho teleskopu Inouye“ uviedol Matt Mountain prezident asociácie riadiacej teleskop DKIST. „Teraz môžeme namieriť najvyspelejší solárny teleskop na svete smerom k Slnku, aby sme zachytili a zdieľali neuveriteľne detailné snímky a prispeli tak k vedeckým poznatkom o činnosti Slnka“, dodal.

Podľa Thomasa Rimmeleho, hlavného autora štúdie a zástupcu riaditeľa Národného solárneho observatória, čo je organizácia zodpovedajúca za stavbu a prevádzku DKIST, dosahuje táto snímka solárnej škvrny až 2,5-krát väčšie priestorové rozlíšenie, ako bolo doteraz možné zaznamenať. O vysokej kvalite fotografie svedčí aj fakt, že na nej dokážeme identifikovať magnetické štruktúry o veľkosti len 20 kilometrov.

Okrem toho snímka odhaľuje ďalšie detaily štruktúry solárnej škvrny, ktorými sú akési „pruhy“. Tie predstavujú horúce a chladné plyny „vytekajúce“ z tmavého stredu. Samotné slnečné škvrny vznikajú v miestach so zníženou intenzitou magnetického poľa, ktoré potláča konvekciu.

V dôsledku tohto procesu dôjde v určitých miestach fotosféry k zníženiu teploty, čo sa prejavuje ako čierna škvrna na povrchu Slnka.