Ako už iste vieš, Japonská vesmírna agentúra JAXA dala ešte vo februári zelenú misii Martian Moon eXploration (MMX), ktorá bude mať za úlohu preskúmať mesiace Phobos a Deimos obiehajúce Mars. V pláne je aj pristátie a zozbieranie vzoriek z povrchu prvého menovaného.

Mesiac Phobos je neustále bombardovaný časticami z marťanskej atmosféry

Nedávno však NASA na svojom webe informovala, že ak by sonda dokázala pristáť na strane, ktorá je vždy otočená k Marsu, mohli by vzorky z povrchu Phobosu prezradiť oveľa viac než sme si doteraz mysleli.

Presnejšie by Phobos mohol prezradiť mnoho podstatných informácií o vývoji marťanskej atmosféry. Nový výskum publikovaný 1. februára v žurnále Nature Geoscience totiž naznačuje, že Phobos mohol po celý čas svojej existencie uchovávať v najvyššej povrchovej vrstve nabité častice pochádzajúce z pradávnej atmosféry červenej planéty.

MMX/JAXA

Ako píše portál UniverseToday, výskum poukazuje na fakt, že obežná dráha mesiaca Phobos vedie priamo cez prúd nabitých častíc (iónov), ktoré prúdia z atmosféry Marsu. Tieto častice, z ktorých väčšinu tvoria ióny kyslíka, uhlíka, dusíka a argónu začali z atmosféry červenej planéty unikať už pred niekoľkými miliardami rokov, kedy Mars stratil svoje magnetické pole.

Strata magnetického poľa následne viedla k zmene klímy na Marse, až sa napokon z „dvojčaťa Zeme“ stala suchá a mrazivá planéta s atmosférou tak riedkou, že nedosahuje ani 1 % hustoty atmosféry Zeme.

Časť unikajúcej atmosféry, respektíve iónov z unikajúcej atmosféry však narážali na povrch mesiaca Phobos a zanechali po sebe stopy, ktoré môžu prezradiť veľa zaujímavých informácií o vývoji marťanskej atmosféry.

„Vedeli sme, že Mars prišiel o svoju atmosféru, teraz ale vieme, že časť z nej skončila na Phobose“, uviedol hlavný autor štúdie Quentin Nénon.

Prečo práve privrátená strana?

Kľúčové informácie o vývoji marťanskej atmosféry by sa podľa Quentin Nénona a jeho tímu mali nachádzať najmä na privrátenej strane mesiaca Phobos. Phobos je totiž, rovnako ako Mesiac, slapovo uzamknutý, takže jednou stranou je vždy obrátený k Marsu.

Privrátená strana bola teda tisícročia vystavená ionizovaným atmosférickým časticiam z Marsu a môže obsahovať 20 až 100-krát odvrátená strana. Ióny by sa podľa dostupných informácií mali nachádzať iba niekoľko stoviek nanometrov pod povrchom mesiaca, čo znamená, že sonde by stačilo vŕtať do hĺbky až 250-krát menšej ako je šírka ľudského vlasu. Vzorky pochádzajúce z väčšej hĺbky by zase napovedali viac o minulosti Phobosu.

K uvedeným výsledkom vedci dospeli na základe analýzy údajov získaných z misie MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN Mission), ktorá zhromažďuje údaje z obežnej dráhy Marsu už viac než 6 rokov.

Pri meraní marťanských iónov nachádzajúcich sa na Phobose sa autori spoliehali na prístroj STATIC (Suprathermal and Thermal Ion Composition instrument), ktorý meria kinetickú energiu a rýchlosť prichádzajúcich častíc. Nástroj umožňuje tiež vypočítať hmotnosť častíc, ale i to ako hlboko pod povrch sa mohli dostať.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že študovať mesiace za účelom získania informácií o planéte je bežne zaužívanou praxou. Veď napríklad aj Mesiac poskytol mnoho cenných údajov o dávnej minulosti Zeme.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom