Uhlie, ropa a zemný plyn zo svetovej energetiky zďaleka nezmiznú tak rýchlo, ako predpovedajú niektoré klimatické modely. Jeden z doposiaľ najkomplexnejších výskumov vyradenia fosílnych palív ukazuje, že ľudstvo na podobnú transformáciu nie je pripravené. Náhrada fosílnych palív čistejšími alternatívami by si vyžiadala transformáciu, akú si dnes ešte ani nevieme celkom predstaviť.

Elektriny bude treba omnoho viac, než sa čakalo

Nová štúdia publikovaná v Nature Communications upozorňuje, že ak by svet chcel úplne ukončiť používanie fosílnych palív už do roku 2050, potreboval by o 60 až 80 % viac elektriny, než s čím rátajú bežné klimatické scenáre pre udržanie otepľovania na úrovni 1,5 °C.

Dôvod je jednoduchý. Ak chceme nahradiť fosílne palivá v priemysle, doprave či vykurovaní, musíme elektrifikovať všetko, čo sa elektrifikovať dá a zvyšok pokryť vodíkom či syntetickými palivami.

„Úplná defosilizácia je technicky možná, ale vyžaduje oveľa rýchlejšie nasadzovanie obnoviteľných zdrojov, vodíkových systémov a zmien v spotrebe energie, než na čo sme dnes pripravení,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Shotaro Mori z Kjótskej univerzity.

Vedci porovnávali štandardné klimatické scenáre so scenármi úplného vyradenia fosílnych palív, v ktorých sa uhlie, ropa a plyn postupne eliminujú medzi rokmi 2050 a 2100. Výsledky simulácie priniesli jednoznačné závery. Ak chce svet vyradiť fosílne palivá už v polovici storočia, musí zrýchliť prakticky všetky oblasti, a to od výstavby solárnych a veterných elektrární až po výrobu zeleného vodíka.

Amadeus Bramsiepe, KIT

Vodík, syntetické palivá a investície, ktoré dnes neexistujú

Scenáre úplného odchodu od fosílnych palív rátajú s tým, že sektory, ktoré sa nedajú jednoducho elektrifikovať, budú musieť prejsť na vodík, amoniak či syntetické palivá. Ide najmä o energeticky náročné odvetvia ako oceliarstvo, chemický priemysel a letectvo, ktoré dnes stoja na uhlí a rope.

Aby tieto alternatívy dokázali fungovať v priemyselnom meradle, svet by potreboval obrovské množstvo obnoviteľnej energie a rýchle tempo výstavby zariadení na výrobu vodíka, aké zatiaľ neexistujú v žiadnej krajine.

Podľa spoluautora Volkera Kreya z IIASA by takýto prechod znamenal 2,5‑ až 3‑násobné zvýšenie ročných investícií do nefosílnej výroby elektriny už v období 2026 až 2050. Podobný rast dnes nevidíme ani v najbohatších ekonomikách, keďže potenciálne investície predstavujú bilióny dolárov. Krey upozorňuje, že nejde o kozmetickú zmenu v štýle výstavby dodatočných veterných elektrární, ale o zásah do základov fungovania modernej ekonomiky.

TASR

Výhody je ťažké pomenovať

Hoci úplný odchod od fosílnych palív predstavuje obrovskú technologickú aj investičnú záťaž, štúdia ukazuje, že prináša aj citeľné systémové výhody. Najdôležitejšou z nich je výrazné zníženie zvyškových emisií CO₂, ktoré by inak museli kompenzovať drahé a zatiaľ málo overené technológie určené na zachytávanie uhlíka.

Ako pripomína výskumník Siddharth Joshi, „úplná defosilizácia je síce drahšia, ale predstavuje poistku proti klimatickým rizikám, ktoré nevieme presne predpovedať.“ Ide teda o prístup, ktorý síce vyžaduje vyššie investície dnes, no znižuje dlhodobé riziká a zároveň zvyšuje šancu, že sa globálna teplota po dočasnom prekročení 1,5 °C dokáže opäť stabilizovať.