Príroda prekvapila zmätených vedcov. Stromy mali zhoršiť klímu Zeme, dýchajú však úplne inak

Nový medzinárodný výskum zverejnený v prestížnom časopise Science prináša prekvapivý pohľad na to, ako sa stromy správajú v súvislosti s uvoľňovaním oxidu uhličitého (CO₂) v podmienkach meniacej sa klímy. Doterajšie predpoklady naznačovali, že s rastúcimi teplotami bude dýchanie rastlín — a teda aj množstvo uvoľňovaného CO₂ — rásť exponenciálne.

Avšak aktuálne zistenia tímu vedeného výskumníkmi z Tsinghua University a odborníkmi z celého sveta, vrátane profesora Iana Wrighta z Western Sydney University, naznačujú, že to tak celkom nebude. Na štúdiu upozornil portál Phys.

Nie je to také dramatické

Dýchanie rastlín, konkrétne dýchanie z kmeňov stromov, je jedným z hlavných spôsobov, ktorým sa uhlík vracia späť do atmosféry. Rastliny počas tohto procesu uvoľňujú oxid uhličitý ako vedľajší produkt výroby energie potrebnej na rast. Dlhé roky sa predpokladalo, že so zvyšovaním teploty sa tento proces ešte zosilní, čo by viedlo k zvýšenej koncentrácii CO₂ v ovzduší a tým k ďalšiemu otepľovaniu.

„To je pravdepodobne stále pravda, no nové výsledky ukazujú, že nárast nebude taký dramatický, ako sme si doteraz mysleli,“ vysvetľuje profesor Wright, ktorý so svojím tímom viac než desať rokov zbieral dáta z austrálskych saván, dažďových pralesov aj lesov. Výskumníci analyzovali tisíce meraní dýchania drevín z rôznych častí sveta, naprieč všetkými klimatickými pásmami, aby otestovali, ako skutočne reaguje dýchanie stromov na zmeny prostredia.

Unsplash

Nebrali to do úvahy

Kľúčom k novému pohľadu je tzv. „tepelná aklimatizácia“, teda schopnosť rastlín prispôsobiť sa zmenám teploty v dlhodobom horizonte. Kým krátkodobé zmeny v dýchaní rastlín sa dejú v priebehu sekúnd až hodín a sú veľmi predvídateľné vďaka enzymatickým reakciám, tie dlhodobé prebiehajú v horizonte mesiacov, rokov či desaťročí a ukazujú inú dynamiku. A práve tieto dlhodobé mechanizmy sa v minulosti často ignorovali v globálnych modeloch, ktoré predpokladali, že krátkodobé správanie možno jednoducho extrapolovať.

„Doterajšie modely jednoducho nebrali do úvahy, že rastliny si na nové podmienky časom zvyknú. Tepelná aklimatizácia spôsobí, že pozitívna spätná väzba medzi otepľovaním klímy a emisiami uhlíka zo stromov nebude taká silná, ako sa predpokladalo,“ objasňuje Wright.

Opatrný optimizmus

Spoluautorka výskumu, profesorka Sandy Harrison z University of Reading, zdôraznila, že nové poznatky majú zásadný význam pre to, ako vedci predpovedajú uhlíkový cyklus v budúcich klimatických podmienkach. Podľa nej to otvára nové možnosti, ako posudzovať schopnosť svetových ekosystémov spomaľovať tempo globálneho otepľovania.

Výskum vedie k opatrnému optimizmu. Aj keď budúce klímu budú poznačené extrémami, ako sú horúčavy, požiare, suchá a záplavy, existuje nádej, že príroda sama má mechanizmy, ktoré dokážu tlmiť niektoré negatívne dôsledky. „Tieto nové zistenia naznačujú, že globálne ekosystémy môžu do určitej miery spomaliť jeden z hlavných faktorov týchto zmien — zvýšenú hladinu CO₂ v atmosfére,“ uzatvára profesor Wright.