Astronómom sa podarilo prísť s jasným vysvetlením pôvodu prstencov Saturnu, informuje ScienceAlert. K riešeniu tejto záhady sa dostali náhodou a práve vďaka tomu rieši aj niekoľko ďalších problémov, ktoré vedcom nedávali zmysel a potrebovali zásadné prehodnotenie toho, čo vieme o minulosti tejto planéty s najväčším počtom mesiacov v Slnečnej sústave.

O mesiac viac

Pri výskume vlastností Saturnu a toho, ako sa k nim dostal, vedci navrhli možné riešenie. Je ním ľadový mesiac, ktorého rozpad spôsobil aj nedávne získanie prachových prstencov a zároveň vysvetľuje dve ďalšie zvláštne vlastnosti – naklonenie jej osi a rýchlo sa zväčšujúcu obežnú dráhu najväčšieho mesiaca Saturnu, ktorým je Titan.

Saturn je momentálne naklonený, v pomere k rovine obežnej dráhy, 26,7 °, vysvetľuje Sky and Telescope. Takýto náklon osi je podobný náklonom Zeme či Marsu, avšak stáva sa čoraz extrémnejším a podľa astronómom za to môže práve pohyb Titanu smerom od Saturnu. Naklonenie je podľa vedcov spôsobené komplikovaným gravitačným vplyvom medzi Saturnom, Titanom a Neptúnom.

Pri výskume však zistili, že Saturn viac v rezonancii s Neptúnom nie je a za to môže práve stratený mesiac, ktorý zásadne zmenil priebeh zmien orbity Titanu a tak aj orbitu samotného Saturnu, ktorá sa na chvíľu dostala do rezonancie s Neptúnom a následne sa vrátila späť.

NASA

Stovky simulácií

S cieľom objasnenia celej situácie vedci vytvorili stovky situácií s rôznymi počiatočnými podmienkami, avšak s jednou spoločnou premennou – nachádzal sa v nich dnes už neexistujúci mesiac Saturnu, ktorý dostal názov Chrysalis. Simulácie jasne dokazovali, že takýto hypotetický mesiac rieši prstence, náklon Saturnu a tiež obežnú dráhu Titanu, teda všetky nejasnosti, píše EurekAlert.

Chrysalis mohol v minulosti dokonca spôsobiť ešte drastickejší náklon a to až do 36 ° a to práve vďaka rezonancii s Neptúnom. Približne 160 miliónov rokov nazad však došlo k strate stability jeho obežnej dráhy a priveľmi sa priblížil k Saturnu, ktorého gravitačná sila mesiac roztrhala.

Fotka Saturnu z pohľadu Hubblovho teleskopu v roku 2004. Zdroj: NASA

Odborníci pritom tvrdia, že až 99 % materiálu skončilo v Saturne a aj drobný zvyšok stačil na to, aby vytvoril ikonické prstence.

Ak sa jednalo o ľadový mesiac, pôvod ľadu v prstencov je jasný. Ľadové mesiace pritom nie sú žiadnou raritou a v Slnečnej sústave ich máme hneď niekoľko.

Zatiaľ sa nejedná o oficiálne prijatú teóriu a aj keď dáva zatiaľ najväčší zmysel, musia sa na ňu pozrieť ďalší odborníci a celú štúdiu podrobne preskúmať.