Švédsko urobilo významný krok v riešení jedného z najpálčivejších problémov jadrovej energetiky. V meste Forsmark, ktoré sa nachádza asi 150 kilometrov severne od Štokholmu, sa začala výstavba finálneho úložiska pre tento druh odpadu. V tomto úložisku má byť bezpečne uložené vyhoreté jadrové palivo na nasledujúcich 100 000 rokov. Severská krajina sa tak stala druhou krajinou na svete po Fínsku, ktorá sa pustila do tak ambiciózneho projektu dlhodobého skladovania jadrového odpadu. Na tému upozornil web MyElectricSparks.

Veľký problém s odpadom

Problém, ako bezpečne a dlhodobo uskladniť vysoko rádioaktívny odpad, trápi jadrový priemysel od 50. rokov minulého storočia, keď sa spustili prvé komerčné reaktory. Dnes sa odhaduje, že na svete existuje približne 300 000 ton vyhoretého jadrového paliva, pričom väčšina z neho je stále uložená v chladiacich bazénoch v blízkosti reaktorov.

Nové úložisko vo Forsmarku je navrhnuté ako trvalé riešenie, ktoré bude zahŕňať 60 kilometrov tunelov vybudovaných 500 metrov pod povrchom v skalnom podloží. To má neuveriteľných 1,9 miliardy rokov. Rádioaktívny odpad sa uloží do päťmetrových medených kapsúl odolných voči korózii, ktoré sa následne zapečatia ochranným ílom a uloženia do hlbín zeme.

„Tento projekt je kľúčový nielen pre Švédsko, ale aj pre globálny prechod na udržateľné klimatické riešenia. Hovorili, že to nebude fungovať, ale opak je pravdou,“ uviedol švédsky minister životného prostredia.

SKB

Prvé várky už čoskoro

Úložisko vo Forsmarku pojme až 12 000 ton vyhoretého jadrového paliva, ktoré vzniklo v existujúcich švédskych jadrových elektrárňach. Prvé dávky odpadu by malo začať prijímať koncom 30. rokov tohto storočia, pričom plnú prevádzku dosiahne v roku 2080. Po ukončení plnenia sa tunely trvalo zasypú a zapečatia.

Projekt si však vyžaduje obrovské finančné prostriedky – náklady sa odhadujú na približne 12 miliárd švédskych korún (približne 1,05 miliardy eur). Celú sumu pokryje švédsky jadrový priemysel.

Hoci projekt vzbudzuje optimizmus, nezostáva bez kritiky. Švédska environmentálna organizácia MKG vyjadrila obavy o dlhodobú bezpečnosť úložiska a apelovala na dodatočné bezpečnostné testy. Citovala výskum Kráľovského technologického inštitútu, podľa ktorého by sa medené kapsuly mohli časom začať korodovať, čo by mohlo viesť k úniku rádioaktívnych látok do podzemných vôd.

„Musíme mať absolútnu istotu, že toto riešenie bude bezpečné počas celých 100 000 rokov. Máme čas počkať ešte desať rokov, aby sme zabezpečili, že každý aspekt bezpečnosti bude dôkladne preskúmaný,“ zdôraznila Linda Birkedal, predsedníčka MKG.

SKB

Širší kontext energetickej stratégie

Úložisko vo Forsmarku je len jedným z krokov Švédska v rámci jeho širšej energetickej stratégie. Hoci zariadenie pojme všetok odpad z existujúcich jadrových elektrární, nebude dostatočné na skladovanie odpadu z budúcich reaktorov. Švédsko plánuje do roku 2045 postaviť 10 nových jadrových reaktorov ako súčasť prechodu od fosílnych palív k čistej energii.

Jadrová energia je vnímaná ako kľúčový prvok v tomto prechode, pretože poskytuje spoľahlivý zdroj elektriny s minimálnymi emisiami skleníkových plynov. Napriek tomu ostáva otázka dlhodobej bezpečnosti rádioaktívneho odpadu jedným z najväčších globálnych problémov jadrového priemyslu.

Forsmark sa tak stáva symbolom nielen technologického pokroku, ale aj výzvy, ako efektívne a bezpečne zvládnuť dedičstvo jadrovej energetiky pre budúce generácie.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia