World Health Organization (svetová zdravotnícka organizácia) alebo aj v skratke WHO je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia pre všetkých obyvateľov. Prišli s rozhodnutím klasifikácie hráčskeho syndrómu.

Do jedenásteho vydania medzinárodnej klasifikácie chorôb pribudol spomínaný hráčsky syndróm, podľa ktorého je hranie hier závažným zdravotným ochorením, ktoré môže mať negatívne následky pre život. Na základe vyjadrení Dr. Vladimira Poznyaka, člena WHO je zaradenie daného ochorenia do listu chorôb profesionálnym posunom organizácie smerom k modernému spôsobu života. Či už je to naozaj tak, alebo nie, mnoho psychológov sa zhoduje v názore, ktorý do tohto kroku vnáša vážne pochybnosti.

Je naozaj potrebné aby to bolo také vážne?

Škála ochorení nachádzajúcich sa na zozname je naozaj pestrá. Z veľkej väčšiny sa ale jedná o ochorenia a poruchy, ktoré majú za následok rôznorodé množstvo symptómov, ba dokonca smrť. Poznyak dodal, že klasifikácia poruchy hrania slúži hlavne k upozorneniu zdravotného personálu a systému o existencií tohto stavu. Na základe jeho vyjadrení vraj exitujú tri základné diagnostické znaky alebo charakteristiky popisujúce hráčsky syndróm.

3 hlavné znaky

„Jedným z nich je, že hranie má prednosť pred inými aktivitami až do takej mieri, že ostatné aktivity vytláčajú na okraj. Druhým znakom je narušená kontrola tohto správania. A aj keď sa vyskytnú negatívne dôsledky, toto správanie stále pretrváva alebo eskaluje.“

Treťou črtou je stav, ktorý vedie k výraznému poškodeniu rodinného, sociálneho, osobného života a pracovného či vzdelávacieho fungovania. Môžu sa prejavovať problémy so spánkom, výživou a nedostatkom fyzickej aktivity. Podobná charakteristika je stanovená aj na poruchu hazardného hrania.

Jasný nesúhlas psychológov

Okamžite ako bol návrh vyslaný, organizácie ako CNN, Forber či Kotaku prehovorili s niekoľkými lekármi a psychológmi. Tí vyjadrili jasný nesúhlas s danou klasifikáciou. Dr. Chris Fergus sa vyjadril nasledovne:

„Z navrhovanej diagnózy mám značné obavy. Existuje mnoho mýtov ako napríklad, že hry zapríčiňujú zvýšenie dopamínu a ovplyvňujú mozgové oblasti podobne ako návykové látky. Na tom, že ovlyvňujú mozgové oblasti je kúsok pravdy ale iba v rozsahu príjemných potešení akými sú napr. jedenie čokolády, sex, získanie dobrej známky a podobne. Nie ako je tomu pri heroíne alebo kokaíne.“

Predčasné závery

Uznávaný psychológ Anthony Bean má taktiež na vec celkom iný pohľad.

„Je trochu predčasné označiť to ako diagnózu. Som klinik a výskumník, takže vidím ľudí, ktorý si myslia, že sú v línií závislých. No hranie je pre nich istý mechanizmus, ktorý im pomáha zvládnuť úzkosť alebo depresiu. S ich nasledovným ústupom, výrazne klesne aj čas strávený za hraním hier.“

Bean koniec koncom nevyvracia existenciu hráčskeho syndrómu. Chce len ozrejmiť skutočnosť, že pridanie takéhoto typu “závislosti“ do medzinárodnej klasifikácie chorôb, môže viesť k devastujúcim dôsledkom. V tomto liste by následne mohlo pribudnúť podľa jeho slov skutočne čokoľvek.

Všetci sme závislí

Niekto pozerá veľa televízie? Boom, šup na list. Veľa čítania? Ďalší zásah. Ľudstvo je obklopené technologickými novinkami. Disponuje neuveriteľným množstvom informácií, ktoré poskytujú nielen pokrokové technológie, ale aj tie, ktoré majú mať podobu odreagovania sa. Odhliadnuc od skutočnosti, že hranie vybraných počítačových hier môže viesť k úspešnej kariére vo svete elektronických športov, ktoré sú čoraz populárnejšie.

Na základe toho by sa medzi list týchto porúch mohla v dnešnej dobe dopísať aj pridlhá doba strávená za cvičením (či už v posilke, trénovaniu na olympiádu alebo iné). Úprimne povedané, každý sme dnes na niečom v istej miere závislý. Otázkou ostáva, čo nasleduje? Ako to ukončil Bean: „Otvorenie týchto dverí je Pandorina skrinka.“