Vedci zistili, že najväčší Saturnov mesiac, Titán, môže mať izolovanú, približne desaťkilometrovú vrstvu metánového ľadu pod svojou povrchovou kôrou. Podľa odborníkov by práve tento unikátny typ ľadového pokrytia mohol uľahčiť pátranie po známkach života.

Ďalšou výhodou je, že objav tohto druhu môže priniesť cenné informácie o klimatických procesoch relevantných pre Zem. Hoci je Titán mesiac, pripomína v mnohých ohľadoch Zem viac než akákoľvek iná planéta v Slnečnej sústave. Rovnako ako na Zemi, aj na Titáne sú prítomné kvapalné toky, atmosféra, rieky, jazerá a moria.

Dôležité odhalenie

Kvôli extrémne nízkym teplotám však tieto útvary namiesto vody obsahujú uhľovodíky, najmä metán a etán, kým ľad na povrchu Titánu je tvorený vodou. Najnovšie výsledky z výskumu tímu planetárnych vedcov z Havajskej univerzity v Mānoa odhalili, že metánový plyn môže byť uväznený v ľadovej kôre Titánu.

Tým vytvára izolovanú vrstvu až do hrúbky desať kilometrov. Tento plyn by mohol ohrievať spodnú časť kôry a uľahčiť pohyb molekúl smerom na povrch. Práve to by mohlo poskytnúť lepšie podmienky na odhalenie biomarkerov naznačujúcich možný život. O tejto téme informoval portál Live Science. 

Mysteriózne krátery na povrchu mesiaca

Vedcov k hypotéze o metánovom ľadovom kryte priviedol zvláštny charakter impaktných kráterov na povrchu Titánu. Zistili, že je tam len asi 90 kráterov, ktoré sú plytšie, než by mali byť. Na iných mesiacoch, podobných Titánu, sa totiž vyskytujú oveľa hlbšie krátery. Laurena Schurmeierová, líderka výskumu vsvetlila, že to bolo nečakané, pretože sme očakávali viac a hlbšie krátery, podobné tým na ostatných mesiacoch.

Midjourney/Úprava redakcie

Výskumníci sa domnievajú, že práve izolujúci metánový ľad spôsobil, že krátery sa časom rýchlejšie vyrovnávajú. To pripomína pohyb teplých ľadovcov na Zemi.

Pre ďalší výskum Titánu vedci použili počítačové modelovanie, ktoré im umožnilo simulovať, ako by sa povrch mesiaca správal po dopade asteroidu, ak by bol pokrytý metánovým hydrátom.

Metánový hydrát je zlúčenina, v ktorej sú molekuly metánu zachytené v kryštálovej štruktúre vody, čím vzniká pevná látka podobná ľadu. Po porovnaní výsledkov s krátermi na Jupiterovom mesiaci Ganymedes, ktorý má tiež zamrznutý povrch, vedci odhadli hrúbku metánovej vrstvy na Titáne na tri až šesť míľ (približne päť až desať kilometrov).

Potenciál pre budúce misie

Tento výskum môže pomôcť NASA pri príprave misie Dragonfly, ktorá má v roku 2028 odštartovať k Titánu. Očakáva sa, že sonda dorazí v roku 2034 a umožní detailný prieskum povrchu Titánu. Dragonfly by mohla priamo preskúmať povrchové vrstvy, analyzovať chemické zlúčeniny a overiť prítomnosť biomarkerov, ktoré by naznačovali život pod vrstvami ľadu.

Titán tak ponúka unikátne možnosti nielen na skúmanie podmienok pre život mimo Zeme, ale aj na pochopenie kolobehu metánu a jeho vplyvu na atmosféru. To by mohlo priniesť dôležité poznatky pre výskum klimatických procesov na Zemi.