Vedci zistili, na ktoré konkrétne miesta molekúl DNA v rakovinových bunkách pôsobia protinádorové liečivá, takzvané PARP inhibítory. Výsledky výskumu môžu viesť k lepšiemu pochopeniu ich účinnosti a otvoriť nové možnosti liečby rakoviny. TASR o tom informovala Martina Spěváčková z tlačového oddelenia AV ČR.

S objavom prišiel medzinárodný tím vedcov pod vedením Hany Hanzlíkovej z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) a Keitha Caldecotta z britskej univerzity v Sussexe, pričom výsledky boli publikované v časopise Nature Structural and Molecular Biology.

Deoxyribonukleová kyselina, známa ako DNA, je nositeľkou genetickej informácie v bunkách. Predurčuje ich správne delenie a tým aj prežitie organizmu ako takého. DNA je dvojzávitnica, pri ktorej delení vznikajú dve nové dvojzávitnice. Každá z nich sa skladá z jedného reťazca pochádzajúceho z pôvodnej bunky a druhého novovytvoreného reťazca, ktorý je k tomu pôvodnému komplementárny.

Jeden z reťazcov je kopírovaný jednoducho v priamom smere, druhý sa však kopíruje obrátene a po krátkych úsekoch, ktoré sa nazývajú Okazakiho fragmenty. Počas jedného bunkového delenia ich v ľudskom tele vznikne 30 – 50 miliónov.

Chyba v DNA

Vedci prišli na to, že kopírovanie DNA nie vždy prebehne správne. Vtedy je potrebné nespojené Okazakiho fragmenty, ktorých môžu byť desaťtisíce, opraviť. Na tieto úseky veľmi dobre reagujú PARP inhibítory, ktoré „pokazené“ časti DNA jednoducho opravia. PARP inhibítory sa využívajú na liečbu karcinómu prsníka, vaječníkov či prostaty, no presná podstata ich fungovania bola až doteraz nejasná.

„Nespojené úseky Okazakiho fragmentov sú pravdepodobne hlavným dôvodom cytotoxicity v rýchlo sa deliacich nádorových bunkách. Výsledky výskumu môžu pomôcť lepšie pochopiť úlohu PARP inhibítorov pri liečbe rakoviny a vývoji nových účinnejších spôsobov liečby,“ vyhlásila Hanzlíková.