Genetikom sa po prvý raz podarilo izolovať a dekódovať molekuly RNA dávno vyhynutého tvora, informuje TASR na základe správy televízie CNN.

Genetický materiál poskytol 130-ročný exemplár tasmánskeho tigra, čo je ľudový názov vakovlka tasmánskeho (Thylacinus cynocephalus), vo Švédskom prírodopisnom múzeu v Štokholme. Výsledky svojho výskumu vedci zverejnili v odbornom časopise Genome Research.

„RNA nám dáva šancu podrobne si prejsť bunku a tkanivá a objaviť skutočnú biológiu vakovlka v čase tesne pred jeho smrťou,“ uviedol Emilio Mármol Sánchez, výpočtový biológ z Centra pre paleogentiku vo Švédsku.

Vakovlk bol vačkovec podobne ako koala alebo kengura. Žil na území Novej Guiney, pevninskej Austrálie a Tasmánie, no zhruba pred 2 000 rokmi na väčšine územia vyhynul a až do 20. storočia prežíval iba v Tasmánii. Tam ho postupne vyhubili ľudia, pretože útočil na stáda oviec. Posledný známy jedinec žijúci v zajatí, Benjamin, uhynul na podchladenie v roku 1936 v zoologickej záhrade v meste Hobart. Neskôr sa objavovali správy o pozorovaní vakovlka v divočine. Akékoľvek fyzické dôkazy, ktoré by to podporili, sa však nenašli a preto vedci tento druh považujú za vyhynutý.

Opätovné oživenie vakovlka nie je cieľom výskumu, uviedol Mármol Sánchez. Lepšie pochopenie RNA by však mohlo pomôcť snahám iných vedcov pri možnom oživení tasmánskeho tigra.

RNA (ribonukleová kyselina) je dočasnou kópiou časti DNA (deoxyribonukleovej kyseliny). RNA je však krehkejšia a nestabilnejšia ako DNA. Donedávna preto panoval názor, že sa nemôže zachovať.

DNA sa zvykne označovať aj ako „návod na použitie“ obsiahnutý v každej bunke tela. V správnych podmienkach sa môže zachovať až jeden milión rokov, čo už niekoľkokrát revolučne zmenilo vedecké poznatky o minulosti.

RNA má v bunke niekoľko funkcií, okrem iného produkuje bielkoviny tým, že kopíruje konkrétne úseky DNA – tento proces sa nazýva transkripcia. Lepšie pochopenie RNA prináša vedcom ucelenejší pohľad na zvieraciu biológiu, doplnil Mármol Sánchez.