Americký Senát hlasoval v sobotu skoro ráno, po polnočnom konečnom termíne, opätovne za kľúčový zákon o sledovaní. Zákon pritom takmer prestal platiť. Predchádzali tomu názorové rozdiely o tom, či by Federálny vyšetrovací úrad USA (FBI) mal mať zakázané využívať tento program o údajoch o Američanoch. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AP.

Legislatívu schválili senátori z oboch politických strán pomerom hlasov 60 k 34 a program sa tým predĺži o dva roky. Teraz pôjde na stôl prezidentovi USA Joeovi Bidenovi a po jeho podpise sa z neho stane zákon. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že Biden „ho rýchlo podpíše“.

„V pravý čas opätovne schvaľujeme tento zákon, krátko pred jeho vypršaním o polnoci,“ povedal líder senátnej väčšiny Chuck Schumer, keď sa 15 minút pred konečným termínom začalo hlasovať. „Celý deň sme sa snažili dosiahnuť prelom a nakoniec sa nám to podarilo,“ dodal.

Americkí predstavitelia uviedli, že tento nástroj na sledovanie, prvýkrát povolený v roku 2008 a odvtedy niekoľkokrát predlžovaný, je životne dôležitý pre marenie teroristických útokov, kyberútokov a zahraničnej špionáže. Takisto poskytuje aj spravodajské informácie, na ktoré sa USA spoliehajú pri špecifických operáciách, ako napríklad pri zabití vodcu al-Káidy Ajmana az-Zawahrího v roku 2022.

Zákon obnovuje program, ktorý umožňuje bez povolenia vláde USA zhromažďovať aj tajnú komunikáciu Neameričanov nachádzajúcich sa mimo krajiny.

Opätovné schválenie zákona má za sebou dlhú a hrboľatú cestu. Nakoniec ho však Senát odhlasoval, po mesiacoch sporov medzi obhajcami práva na súkromie a jastrabmi v oblasti národnej bezpečnosti.