V tomto texte boli použité materiály SITA.

Americký prezident Donald Trump opäť zaujal vyhlásením, ktoré nemá v moderných dejinách amerického námorníctva obdobu. Oznámil totiž vznik úplne novej triedy vojnových lodí, ktoré ponesú jeho meno. Ide o krok, ktorý sa v Spojených štátoch tradične spája skôr s historickými osobnosťami po skončení ich politickej kariéry, nie s úradujúcim prezidentom. Napriek tomu Trump tvrdí, že ide o strategické rozhodnutie, ktoré má posilniť postavenie USA na svetových moriach.

Podľa jeho slov sa v prvej fáze počíta s výstavbou dvoch lodí triedy Trump, no ich konečný počet nemusí zostať nízky. Prezident naznačil, že projekt má ambíciu rozrásť sa do výrazne väčšieho programu, ak sa potvrdí jeho vojenský a technologický prínos.

Najväčšie a najsmrteľnejšie lode v histórii USA

Trump nové plavidlá opisuje mimoriadne sebavedomo. Podľa neho pôjde o „jedny z najsmrteľnejších hladinových bojových lodí“ a zároveň o „najväčšiu bojovú loď v dejinách našej krajiny“. Už samotné parametre naznačujú, že nepôjde o klasické torpédoborce či krížniky. Prezident uviedol, že výtlak lodí sa bude pohybovať v rozmedzí 30- až 40-tisíc ton, čo ich posúva výrazne nad súčasné americké hladinové bojové lode.

Výzbroj má zahŕňať kombináciu raketových systémov a klasického delostrelectva, no kľúčovú úlohu majú zohrávať aj technológie, ktoré sú zatiaľ vo vývoji. Trump otvorene hovorí o integrácii laserových zbraní a hypersonických striel, ktoré majú výrazne skrátiť reakčný čas a zvýšiť schopnosť lodí pôsobiť proti širokému spektru cieľov. Práve tieto prvky naznačujú, že trieda Trump má byť nielen symbolom moci, ale aj testovacou platformou pre budúce generácie námorných zbraní.

Odpoveď na Čínu alebo univerzálny signál sily

Otázka geopolitického kontextu sa objavila okamžite po oznámení projektu. Spojené štáty totiž dlhodobo sledujú rýchly rast čínskeho námorníctva, ktoré v posledných rokoch predbehlo USA v počte lodí. Trump však spojenie nových plavidiel s Pekingom odmietol. „Je to reakcia na všetkých, nejde o Čínu. S Čínou máme veľmi dobré vzťahy,“ reagoval na priamu otázku.

Takéto vyjadrenie však neznižuje strategický význam projektu. Správa predložená americkému Kongresu začiatkom tohto roka upozornila na obavy vojenských analytikov z tempa čínskeho lodiarstva, ktoré sa dramaticky zrýchlilo. V tomto kontexte pôsobí trieda Trump ako snaha vyslať signál, že Washington je pripravený investovať do kvalitatívne novej kategórie hladinových lodí, aj keď numericky zaostáva.

Prezident ako dizajnér vojnových lodí

Zvláštnu pozornosť vyvolalo aj Trumpovo vyhlásenie, že sa chce osobne zapojiť do návrhu lodí v spolupráci s americkým námorníctvom. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že sa považuje za „veľmi esteticky založeného človeka“. Ide o neobvyklý prístup, ktorý opäť podčiarkuje osobný rozmer celého projektu a zároveň vyvoláva otázky o tom, do akej miery bude mať politické vedenie vplyv na technické riešenia.

Projekt lodí triedy Trump tak spája vojenské ambície, technologické experimenty aj silnú osobnú stopu prezidenta. Či sa z neho stane reálny pilier americkej námornej stratégie, alebo skôr symbolická kapitola v dejinách Bieleho domu, ukážu až nasledujúce roky a rozpočtové rozhodnutia Kongresu.