Aktualizované 3. marca 2026:

Verejná debata o jadrovom odstrašení sa v Poľsku posúva z expertných kruhov priamo do hlavného prúdu. Najnovší prieskum naznačuje, že myšlienka vlastného jadrového arzenálu už nie je okrajovou témou, ale získava podporu väčšiny populácie. V kontexte vojny na Ukrajine a rastúceho napätia medzi Ruskom a NATO ide o signál, ktorý má širší geopolitický význam.

Podľa prieskumu zverejneného rádiom Rádio ZET sa za získanie jadrových zbraní vyslovilo takmer 51 percent Poliakov. Proti je 39 percent opýtaných a viac než desatina nemá vyhranený názor. Zaujímavosťou je, že podpora je prakticky rovnaká medzi mužmi aj ženami, čo naznačuje, že nejde o generačne alebo rodovo ohraničenú tému, ale o širší bezpečnostný postoj spoločnosti.

Podrobnejší pohľad na dáta ukazuje výrazné rozdiely medzi elektorátmi jednotlivých strán. Najvyššiu podporu zaznamenali medzi voličmi Konfederacja, kde získanie jadrových zbraní podporuje až 79 percent respondentov. Silnú podporu má návrh aj medzi sympatizantmi Právo a spravodlivosť, kde súhlas vyjadrilo 65 percent opýtaných.

Prekvapujúcejší je pohľad do koaličných radov. Medzi voličmi Nowa Lewica podporuje tento krok 54 percent respondentov. V prípade zoskupenia Trzecia Droga, ktoré tvoria Poľsko 2050 a PSL, ide o 40 percent. Najnižšiu mieru podpory zaznamenala Občianska koalícia premiéra Donald Tusk, kde súhlas vyjadrilo 35 percent opýtaných.

Prieskum realizovala agentúra IBRiS v dňoch 27. a 28. februára 2026 na reprezentatívnej vzorke 1073 respondentov. Metodologicky ide o štandardný politický prieskum, no jeho výsledky prichádzajú v mimoriadne citlivom čase.

Tému ďalej posilnil samotný premiér Donald Tusk, ktorý potvrdil, že Varšava rokuje s Parížom a európskymi spojencami o pokročilom jadrovom odstrašení. Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť Európskej únie zohráva v tejto diskusii kľúčovú úlohu. Tusk na sociálnej sieti X uviedol, že Poľsko sa spolu so spojencami vyzbrojuje tak, aby sa nepriatelia nikdy neodvážili zaútočiť.

Otázka však nestojí len na úrovni verejnej mienky. Získanie vlastných jadrových zbraní by znamenalo zásadný zlom v bezpečnostnej architektúre regiónu a otvorilo by komplexnú diskusiu o medzinárodných záväzkoch, vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Alternatívou môže byť model rozšíreného odstrašenia pod hlavičkou NATO alebo hlbšia spolupráca s Francúzskom.

Aktualizované 28. februára 2026:

V tomto texte boli použité materiály TASR.

Poľsko si otvára dvere k jednej z najväčších modernizácií armády vo svojej novodobej histórii. Parlament v piatok schválil balík v hodnote 44 miliárd eur, ktorý má byť financovaný z pôžičiek európskeho programu Security Action For Europe (SAFE). Kým vláda krok prezentuje ako logickú odpoveď na bezpečnostné hrozby z východu, opozícia varuje pred rastúcim vplyvom Bruselu na národné rozhodovanie.

Poľsko ako najväčšia krajina na východnom krídle NATO dlhodobo patrí medzi štáty s najvyššími obrannými výdavkami v pomere k výkonu ekonomiky. Najnovší balík má tento trend ešte posilniť. Financie zo SAFE majú smerovať predovšetkým do systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, technológií na boj proti dronom a ďalšieho vojenského vybavenia. Časť zdrojov má podporiť aj políciu, pohraničnú stráž a vybrané dopravné projekty vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry, ktoré majú význam aj z pohľadu vojenskej mobility.

Konzervatívno-nacionalistická opozícia návrh ostro odmietla. Kritici tvrdia, že plánovaný mechanizmus dohľadu nad výdavkami môže vytvoriť priestor na neprimeraný tlak zo strany EÚ. Vláda tieto obavy odmieta a argumentuje, že cieľom programu je výlučne posilnenie bezpečnosti a obranyschopnosti krajiny v kontexte rastúcich hrozieb zo strany Ruska.

Do hry vstupuje aj nový prezident Karol Nawrocki, spojenec strany Právo a spravodlivosť (PiS). Ten plán verejne kritizoval a na rozhodnutie, či zákon podpíše alebo vetuje, má 21 dní.

Jeho prípadné veto by síce neznamenalo zablokovanie čerpania prostriedkov z programu SAFE, no vláda by musela prehodnotiť financovanie niektorých projektov a hľadať alternatívne zdroje. V hre tak nie je len modernizácia armády, ale aj politická rovnováha medzi Varšavou a Bruselom.

Pôvodný článok:

Ambície Poľska stať sa najsilnejšou vojenskou mocnosťou v Európskej únii nie sú žiadnym tajomstvom. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine krajina radikálne zvýšila obranné výdavky, rozšírila počet vojakov a spustila rozsiahly program modernizácie všetkých vojenských zložiek. Ďalším dôkazom týchto snáh je najnovšie rozhodnutie Varšavy nakúpiť ponorky piatej generácie od švédskej spoločnosti Saab, ktoré predstavujú jednu z technologicky najvyspelejších platforiem svojho druhu.

Poľsko v rámci programu Orka plánuje obstarať tri moderné ponorky piatej generácie typu A26 Blekinge, ktoré vyrába spoločnosť Saab a sú považované za jedny z najpokročilejších konvenčných ponoriek na svete. Varšava očakáva, že kontrakt bude podpísaný najneskôr v prvej polovici roka 2026 a prvé plavidlo má byť dodané približne do roku 2030.

Swedish Armed Forces

Ponorky A26 majú zásadne rozšíriť možnosti poľského námorníctva, ktoré v súčasnosti disponuje iba jednou starou sovietskou ponorkou typu Kilo známou ako ORP Orzeł. Nahradenie jediného technicky zastaraného plavidla modernou flotilou troch ponoriek tak predstavuje zásadný míľnik v obnove poľských podmorských kapacít. A26 prinesú schopnosti, ktoré Poľsko doposiaľ nemalo, najmä v oblasti dlhodobých spravodajských operácií, monitorovania podmorskej infraštruktúry a tichého pôsobenia v plytkých vodách Baltského mora.

Kľúčovým prvkom je Stirlingov systém nezávislého prísunu vzduchu, ktorý umožňuje ponorkám zostať skryté pod hladinou celé týždne bez nutnosti vynorenia. Okrem tradičných úloh sú ponorky A26 navrhnuté aj pre moderné multidoménové operácie. Disponujú modulárnymi sekciami na nasadzovanie bezposádkových podvodných dronov, špeciálnych jednotiek a pokročilých senzorických systémov, ktoré umožňujú sledovať nepriateľské komunikácie, pohyb plavidiel a elektronické signály.

Saab uvádza, že tieto plavidlá sú prispôsobené aj na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry, akou sú energetické a dátové káble, ktoré sa čoraz častejšie stávajú cieľom sabotážnych aktivít.

O zákazku sa uchádzala aj juhokórejská spoločnosť Hanwha Ocean, ktorá podľa dostupných informácií dokonca ponúkla Poľsku jednu aktívnu ponorku bezplatne ako súčasť širšieho balíka technologickej spolupráce. Napokon však Varšava uprednostnila Saab a to z viacerých dôvodov.

Hlavným faktorom bola plná prevádzková zlučiteľnosť švédskej techniky s pravidlami a štandardmi NATO. Nemenej dôležitá bola aj ponuka technologického transferu, v rámci ktorého sa do údržby a budúcich modernizačných prác zapoja poľské podniky. Ide o strategické rozhodnutie, ktoré má z dlhodobého hľadiska umožniť Poľsku zvýšiť mieru technologickej nezávislosti.

DVIDS

Jedna z najsilnejších vojenských síl v Európe

Tento kontrakt pritom nie je len bežným nákupom novej techniky, ale aj dôležitým geopolitickým gestom v kontexte meniacej sa bezpečnostnej situácie v Baltskom regióne. Spolupráca so Švédskom, ktoré je najnovším členom NATO, posilňuje vzájomné väzby a vytvára základ pre lepšie koordinované námorné operácie. Očakáva sa, že nové ponorky budú zohrávať kľúčovú úlohu v spoločných cvičeniach aliancie a v monitorovaní podmorských aktivít, ktoré sú po sabotáži Nord Streamu v roku 2022 vnímané ako kritická bezpečnostná priorita.

Poľsko v poslednej dekáde výrazne navýšilo svoje obranné výdavky a patrí medzi najrýchlejšie sa modernizujúce armády v rámci NATO. V roku 2024 krajina minula na obranu približne 4,1 percenta HDP a v roku 2025 má tento podiel vzrásť až na 4,7 percenta HDP, čo predstavuje viac ako 180 miliárd zlotých. Ide o jeden z najvyšších podielov obranných výdavkov v celej aliancii.

Poľsko v posledných rokoch objednalo stovky tankov K2 a Abrams, desiatky stíhačiek F35, vrtuľníky Apache, húfnice K9 a až 486 raketových systémov HIMARS. Do roku 2030 by tak poľská armáda mala disponovať približne 1 100 tankmi, čo by bola jedna z najväčších tankových flotíl v Európe. Zavedenie ponoriek piatej generácie predstavuje ďalší dôležitý krok v budovaní ozbrojených síl, ktoré chcú byť do konca dekády jednou z najsilnejších vojenských síl v Európskej únii.

Čítajte viac z kategórie: Novinky