V tomto texte boli použité materiály TASR.

Opozičná strana Sloboda a Solidarita upozorňuje na rozdiely v cenách pohonných látok v regióne. Podľa jej predstaviteľov platia motoristi na Slovensku za benzín a naftu o 7 až 10 percent viac než vodiči v Českej republike či Poľsku, a to napriek tomu, že Slovensko v uplynulom období odoberalo lacnejšiu ruskú ropu prostredníctvom ropovodu Družba. V absolútnom vyjadrení má ísť o rozdiel približne 10 až 15 centov na liter.

Strana kritizuje vládu nielen za cenovú politiku v oblasti pohonných látok, ale aj za prístup k diverzifikácii dodávok ropy a za rozhodnutia týkajúce sa dodávok elektriny na Ukrajinu. Podpredseda SaS Marián Viskupič poukázal na rozpor medzi verejnými vyhláseniami o výhodnejšej cene ruskej ropy a realitou na čerpacích staniciach.

„Ak má byť ruská ropa o desiatky percent lacnejšia, nedáva zmysel, že na Slovensku platíme viac než v krajinách, ktoré ruskú ropu nevyužívajú,“ uviedol. Podľa neho sa deklarovaná cenová výhoda v konečných cenách pre spotrebiteľov neprejavuje.

Elektrina pre Ukrajinu

Opozícia otvorila aj otázku dodávok elektriny na Ukrajinu. Poslanec Národnej rady SR za SaS Karol Galek tvrdí, že bežné komerčné dodávky nie je možné administratívne zastaviť, keďže ide o obchodné toky realizované na základe platných zmlúv. Rozhodnutia vlády by sa podľa neho mohli týkať výlučne takzvanej havarijnej elektriny, ktorá sa poskytuje v mimoriadnych situáciách na základe žiadosti ukrajinskej strany.

Galek zároveň upozornil, že ak by manažment spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava pristúpil k zastaveniu takejto pomoci, niesol by za tento krok zodpovednosť, a to aj v prípade, že by konal na základe politického pokynu. Téma sa tak presúva z roviny energetickej politiky aj do oblasti právnej a manažérskej zodpovednosti.

Diskusia sa dotkla aj mechanizmu havarijných zdrojov na Slovensku. Podľa Galeka majú havarijnú elektrinu vyrábať tri spoločnosti vybrané prevádzkovateľom prenosovej sústavy, pričom dve z nich disponujú dieselovými generátormi. Regulovaná cena za havarijnú výpomoc je podľa jeho slov nastavená na 145 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo výrobné náklady pri dieselových generátoroch sa majú pohybovať približne medzi 300 až 400 eur za megawatthodinu.

Z pohľadu prevádzkovateľov tak môže byť ekonomicky výhodnejšie, ak elektrinu reálne nedodávajú. Za samotnú pohotovosť zariadení totiž podľa Galeka inkasujú 22 eur za každú hodinu pripravenosti. Opozícia tým otvára širšiu debatu o transparentnosti a efektívnosti nastavenia energetických mechanizmov v čase, keď ceny energií aj pohonných látok ostávajú citlivou spoločenskou témou.