Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Údaje z prvého prieskumu DESI (Dark Energy Spectroscopic Instrument) pomohli vytvoriť doposiaľ najväčšiu a najdetailnejšiu 3D mapu vesmíru.

Hoci je DESI stále iba na začiatku, stihol katalogizovať a zmapovať viac ako 7,5 milióna galaxií, pričom každý mesiac svoje „portfólio“ rozšíri o viac ako milión nových.  Na tému upozornili vedecké portály NewAtlas Sciencealert.

Najväčšia 3D mapa vesmíru

Najväčšia zverejnená 3D mapa vesmíru pozostáva z viac ako 7,5 milióna galaxií a siaha do vzdialenosti 5 miliárd svetelných rokov v smere súhvezdia Panna. Prístroj DESI namontovaný na teleskop Nicholas U. Mayall stihol tento skvost vytvoriť iba za 7 mesiacov svojho pôsobenia.

D. Schlegel/Berkeley Lab/DESI data

Predpokladá sa, že kým celý projekt v roku 2026 skončí, bude zmapovaných až 35 miliónov galaxií rozprestierajúcich sa na vzdialenosť 11 miliárd svetelných rokov, čo astronómom poskytne obrovskú databázu údajov mapujúcu nielen galaxie, ale i expanziu vesmíru a temnú energiu.

Unikátnu vesmírnu mapu bolo možné vytvoriť iba vďaka špeciálnej konfigurácii zariadenia DESI. Prístroj pozostáva až z 5000 optických vlákien individuálne ovládateľných robotickými polohovadlami, ktoré dokážu presúvať káble s presnosťou do 10 mikrometrov (menej ako šírka ľudského vlasu). Svetlo do optických vlákien prichádza cez šesť šošoviek a následne je posielané do 10 spektrografov, ktoré ho rozdelia na jednotlivé farby.

[twenty20 img1=“313131″ img2=“313132″ offset=“0.5″ before=“D. Schlegel/Berkeley Lab/DESI data)“]

Analýzou týchto farieb potom vedci dokážu určiť, v akej vzdialenosti sa nachádzajú jednotlivé galaxie, pretože expanzia vesmíru spôsobuje, že svetlo zo vzdialených galaxií sa posúva smerom k červenej časti spektra. Zjednodušene povedané, čím je galaxia vzdialenejšia, tým je svetlo z nej červenšie.

Mapa čiernych dier

Začiatkom minulého roka sa inej skupine vedcov podarilo vytvoriť impozantnú mapu oblohy zobrazujúcu až 25 000 supermasívnych čiernych dier na jednom mieste. Na vytvorenie mapy bola použitá sieť rádioteleskopov LOFAR (Low Frequency Array) skladajúca sa až z 52 pozorovacích staníc s 20 000 anténami. Samotná mapa pokrýva celé 4 % severnej časti oblohy a jej vytvorenie si vyžiadalo až 256 hodín pozorovania.

Zdroj: NewAtlas, ScienceAlert

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú