V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Podľa najnovšej globálnej štúdie Mind Health Report 2025 sa duševné zdravie svetovej populácie naďalej zhoršuje. Závažné príznaky depresie, úzkosti či chronického stresu dnes postihujú až štvrtinu ľudí, čo je nárast oproti 23 % z roku 2023. V súčasnosti uvádza až 32 % opýtaných, že trpí niektorou formou duševnej poruchy.

Najkritickejšia situácia je medzi mladými dospelými vo veku 18 až 24 rokov. V tejto skupine uvádza 44 % problémy s duševným zdravím, pričom 42 % trpí vážnymi príznakmi depresie alebo úzkosti. Vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov je tento podiel 37 %, čo predstavuje výrazný medziročný nárast.

Až 52 % mladých priznáva, že nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií má negatívny vplyv na ich psychiku. Zaujímavé však je, že rovnaký podiel mladých ľudí vidí v sieťach aj možnosť nadväzovať vzťahy či nahradiť fyzickú interakciu.

Pre 47 % sú zároveň zdrojom informácií, čo poukazuje na rozporuplný vzťah medzi duševným zdravím a digitálnym životom.

Úzkosť lámala rekordy, stres rastie aj v práci

Úroveň úzkosti dosiahla najvyššiu hodnotu v histórii meraní. Až 23 % respondentov uvádza, že ňou pravdepodobne trpí. V roku 2023 to bolo 20 %, predtým 17 %. Najčastejšími spúšťačmi sú finančná nestabilita (53 %), obavy z budúcnosti (53 %), negatívne správy v médiách (45 %), sociálno-politické napätie (42 %) a osamelosť (40 %).

V práci pociťuje výrazný stres 53 % zamestnancov, najmä ženy (55 %) a mladí ľudia (61 %). Následky sa prejavujú ako poruchy spánku (38 %), fyzické symptómy (32 %) a výkyvy nálad (30 %).

Znepokojujúce je, že 27 % zamestnancov bolo na PN kvôli psychickým ťažkostiam minimálne raz za posledný rok, čo predstavuje nárast o 4 %. Medzi hlavné negatívne faktory na pracovisku patrí nízka mzda (54 %), pracovné preťaženie (52 %), zlý work-life balance (51 %), neistota zamestnania (48 %) a nevhodný štýl riadenia (48 %).

Freepik

Podpora duševného zdravia na pracovisku

Až 41 % zamestnancov považuje nedostatok starostlivosti o duševné zdravie v práci za vážny problém. Viac ako 52 % očakáva, že zamestnávateľ zavedie konkrétne opatrenia, pričom tieto očakávania sú najvyššie u mladých zamestnancov (59 %) a u ľudí s vysokou mierou stresu (61 %).

Dobrým znamením je, že 71 % ľudí vie, kde hľadať pomoc v prípade psychických problémov a rozpoznáva rizikové faktory. Až 28 % populácie už využilo digitálne aplikácie alebo AI platformy na psychickú podporu.

Väčšina ľudí by sa v prípade problémov obrátila na rodinu (52 %), priateľov (38 %) alebo zdravotníkov (21 %). Len 22 % priznáva, že o svojich ťažkostiach nehovorí s nikým.

Štúdia tak potvrdzuje, že hoci povedomie o duševnom zdraví rastie, samotný psychický stav populácie sa zhoršuje, najmä medzi mladými. Zároveň stúpa spoločenský tlak na zamestnávateľov, aby zohrali aktívnejšiu úlohu v oblasti psychickej pohody svojich zamestnancov. Duševné zdravie tak ostáva jednou z najväčších výziev súčasnosti.