V tomto texte boli použité materiály SITA.

Triedený zber odpadu na Slovensku zažíva v posledných rokoch citeľný posun, ktorý začína prinášať merateľné výsledky nielen na papieri, ale aj v praxi. Najnovšie dáta organizácie KC OBALY ukazujú, že systém nastavený pred niekoľkými rokmi postupne dozrieva a dokáže zachytiť čoraz väčší objem odpadu, ktorý by inak skončil v zmesových kontajneroch.

Slovensko sa tak v oblasti recyklácie obalov zaradilo medzi najúspešnejšie krajiny Európskej únie, čo ešte pred dekádou znelo skôr ako ambiciózny cieľ než realita.

V roku 2025 bolo na slovenský trh uvedených 527 230 ton obalov a neobalových výrobkov, pričom prostredníctvom triedeného zberu sa podarilo vyzbierať až 290 153 ton odpadu. Pri porovnaní s rokom 2017 ide o výrazný nárast. Vtedy sa zo 514 708 ton výrobkov vyzbieralo 216 673 ton, čo znamená zvýšenie o približne 34 percent. Tento rozdiel je o to významnejší, že objem výrobkov uvádzaných na trh sa zásadne nemení.

Za týmto vývojom stojí najmä systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý bol na Slovensku zavedený v roku 2016. Jeho cieľom bolo preniesť časť zodpovednosti za odpad na samotných výrobcov, čo sa podľa aktuálnych dát ukazuje ako efektívny krok.

„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ uviedla Gabriela Stachová z KC OBALY.

Zlepšenie nie je viditeľné len v samotnom zbere, ale aj v následnom spracovaní odpadu. Miera recyklácie obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 percenta, pričom celkové zhodnotenie vrátane energetického využitia sa vyšplhalo na 91,8 percenta. To znamená, že väčšina vyzbieraného odpadu sa vracia späť do obehu, čím sa znižuje tlak na skládky aj primárne zdroje.

Pozitívny trend potvrdzujú aj širšie štatistiky komunálneho odpadu. Kým v roku 2015 bola miera jeho recyklácie na úrovni približne 15 percent, v roku 2023 už presiahla hranicu 50 percent. Slovensko tak v predstihu napĺňa ciele Európskej únie stanovené pre rok 2030.

Freepik (Úprava redakcie)

Čierne kontajnery ostávajú problémom

Napriek týmto výsledkom však systém stále naráža na limity. Významná časť odpadu totiž naďalej končí v zmesových kontajneroch, ktoré predstavujú najdrahší spôsob nakladania s odpadom. Takýto odpad smeruje buď na skládky, alebo do zariadení na energetické zhodnotenie, čo výrazne zvyšuje náklady samospráv.

„Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej,“ dodala Stachová.

Rozdiel medzi triedeným a zmesovým odpadom je pritom zásadný aj z ekonomického hľadiska. Kým triedený zber je financovaný výrobcami prostredníctvom systému rozšírenej zodpovednosti, náklady na zmesový odpad znášajú mestá a obce. Tie ich následne premietajú do poplatkov pre obyvateľov.

PNE/ChatGPT (úprava redakcie)

Triedenie ako nástroj proti rastúcim poplatkom

Poplatky za komunálny odpad pritom dlhodobo rastú. Dôvodom sú vyššie ceny skládkovania, rast cien energií, dopravy aj celkový inflačný tlak. Práve v tomto kontexte zohráva triedenie odpadu čoraz dôležitejšiu úlohu.

„Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ uzavrela Stachová.

Aktuálne dáta tak naznačujú, že Slovensko má dobre nastavený základ, ktorý prináša výsledky. Kľúčovou výzvou do najbližších rokov však zostáva zmena správania domácností. Práve ochota dôsledne triediť odpad môže rozhodnúť o tom, či sa pozitívny trend nielen udrží, ale ešte výraznejšie zrýchli.