Takmer 300 000 Slovákov vlani nepoužilo internet. Podiel ľudí vo veku 16 až 74 rokov, ktorí nikdy nepoužili internet, sa pritom medziročne znížil o polovicu. Podľa aktuálnych údajov Európskej komisie malo vlani 72 % domácností predplatený niektorý typ ponuky pevného internetu, čo je pod priemerom Európskej únie (EÚ).

Dôvodom je zatvorená ekonomika a lockdown, ktorý mnohých prinútil pracovať on-line z domu. Počet domácností s pokrytím sieťami 4G sa nachádza na úrovni 89 %, ale je stále pod priemerom EÚ, predstavujúcim 96 %.

„Slovensko má stále veľa ľudí, ktorí nikdy nevyužili internetové služby a nemajú žiadne digitálne zručnosti. Aktuálne zhruba dve tretiny Slovákov má základné digitálne vedomosti.

Sem patrí okrem vyhľadávania informácií on-line pomocou vyhľadávača aj schopnosť komunikovať s ostatnými pomocou mobilného telefónu, e-mailu alebo chatu.

Títo ľudia vedia takisto vytvoriť jednoduchý digitálny obsah ako texty, tabuľky, obrázky či zvukové súbory,“ povedala ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

Vlani nepoužila internet tretina dôchodcov nad 65 rokov, približne 10 % ľudí vo veku 55 až 54 rokov, necelé štyri percentá ľudí vo veku 45 až 54 rokov a mladšie vekové kategórie tvorili v tejto skupine necelé percento. Najviac si hľadali informácie o službách a tovaroch, či posielali a prijímali e-maily. Sociálne siete si vyslúžili tretiu pozíciu.

Minulý rok vzrástol aj počet bezpečnostných ohrození na internete. V 27 krajinách Európskej únie ide o 667 % medziročný nárast phishingových podvodov za jeden mesiac počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu.

Ich počet zvýšila práve pandémia a následné lockdowny v jednotlivých krajinách vrátane Slovenska, pretože bolo on-line viac ľudí, čo vo veľkom využívali podvodníci. Približne 30 % zo všetkých podvodov na internete sa udialo v pondelky.

„Kybernetickí zločinci využívali obavy ľudí z pandémie. Nové podvody zahŕňali phishingové e-maily navrhnuté tak, aby vyzerali, akoby pochádzali zo Svetovej zdravotníckej organizácie či iných zdravotníckych inštitúcií.

E-maily väčšinou obsahovali rady expertov, zdieľali príbehy obetí ochorenia COVID-19 a podobne. Mnohí ľudia počas lockdownu využívali vo väčšej miere internet, avšak podľa Európskej komisie mali zastarané bezpečnostné zabezpečenie, čím boli pre útočníkov zraniteľnejší,“ doplnila Buchláková.

Zdroj: TASR