V tomto texte boli použité materiály TASR.

Rozvoj veternej energetiky na Slovensku naráža na realitu povoľovacích procesov a chýbajúcej strategickej koordinácie. Ukazuje to aj situácia v Trnavskom samosprávnom kraji, kde sa za posledné roky nahromadil vysoký počet projektov veterných parkov, no ani jeden z nich sa zatiaľ neposunul do finálnej fázy schvaľovania. Napriek rastúcemu tlaku na dekarbonizáciu energetiky a plnenie klimatických cieľov tak zostávajú veterné elektrárne v regióne stále len na papieri.

Podľa materiálu, ktorý prerokovalo Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí v decembri 2025, bolo od roku 2020 na území kraja predložených do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie celkovo 18 zámerov veterných parkov. Ani jeden z týchto projektov však zatiaľ nezískal záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre ďalší postup.

Väčšina zámerov sa týka priamo územia TTSK. Konkrétne šestnásť projektov je situovaných výlučne v rámci kraja, zatiaľ čo dva majú presah aj do Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ďalšie dva zámery sa síce administratívne týkajú Nitrianskeho kraja, no nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti hraníc s TTSK, čo znamená, že ich vplyvy sa môžu dotýkať aj trnavského regiónu.

Projekty sú zatiaľ len v stredných fázach EIA

Z pohľadu povoľovacieho procesu sa žiadny z projektov zatiaľ nedostal do finálnej roviny. Najďalej sú zámery, ktoré sa nachádzajú v štádiu „správa o hodnotení“ alebo „rozsah hodnotenia“. Správa o hodnotení bola vypracovaná pre veterné parky Rohov, Popudinské Močidľany – Radošovce, Drahovce, Telek a tiež pre zámer Energetického parku Žihárec a Kráľov Brod. V týchto prípadoch nasleduje vypracovanie odborného posudku zo strany envirorezortu a následné vydanie záverečného stanoviska.

Práve v tejto fáze sa však procesy často výrazne spomaľujú. Do hry vstupujú pripomienky dotknutých obcí, verejnosti, odborníkov aj štátnych orgánov, pričom výsledkom bývajú dlhé časové sklzy. To vytvára neistotu nielen pre investorov, ale aj pre samosprávy, ktoré nemajú jasný rámec, ako k veterným projektom systematicky pristupovať.

Rozpor s územným plánom a nové pravidlá

Zastupiteľstvo TTSK zároveň upozorňuje, že predložené navrhované činnosti veterných parkov sú v rozpore s platným Územným plánom regiónu Trnavského samosprávneho kraja. Práve tento rozpor je jedným z hlavných dôvodov, prečo kraj odporúča postupovať striktne v zmysle novelizovaného zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2025.

Novela zákona sprísnila niektoré postupy a zároveň kladie väčší dôraz na zosúladenie veľkých energetických projektov s územnoplánovacou dokumentáciou. Pre veterné parky to v praxi znamená, že bez jasnej koncepcie a úprav územných plánov budú narážať na odpor regionálnych orgánov.

Zastupiteľstvo TTSK preto poverilo predsedu kraja Jozefa Viskupiča, aby rokoval s Ministerstvom životného prostredia SR a ďalšími dotknutými orgánmi o systémovom riešení. Trnavský kraj dlhodobo trvá na vypracovaní národnej koncepcie výstavby veternej energetiky, ktorá by stanovila jasné pravidlá, vhodné lokality a mantinely pre investorov aj samosprávy. „Ak takýto dokument neexistuje, potom sa tu predháňajú rôzni investori s rôznymi otázkami. Územie na to reaguje svojsky,“ podčiarkol.