Pred 60 rokmi bola podpísaná prvá zmluva o obmedzení jadrového zbrojenia

Koncom roku 1962 sa svet po prvý raz ocitol na prahu jadrovej katastrofy, ku ktorej ho priviedla karibská kríza. Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť pretekov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.

Od podpísania prvého medzinárodného dokumentu, ktorý obmedzoval jadrové zbrojenie — Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére, v kozmickom priestore a pod vodou (PTBT) — uplynie dnes (5. augusta) 60 rokov.

Podnetom na zákaz skúšok jadrových zbraní sa stali aj rastúce obavy verejnosti z vplyvu jadrových testov na životné prostredie a ľudské zdravie. Len v rokoch 1951 – 1958 vykonali Spojené štáty 166, Sovietsky zväz 82 a Británia 21 atmosférických testov, pričom test termonukleárnej zbrane Castle Bravo spôsobil v marci 1954 najhoršiu rádiologickú katastrofu v dejinách USA.

Bol tu ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše 50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba.

Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961 na sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo o najväčšiu explóziu jadrovej bomby. Ničivá sila tejto super bomby bola niekoľko tisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu — atómový hríb sa dvihol do výšky 67 kilometrov.

Na konštrukcii Cár-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov, ktorý po skúške začal vystupovať proti jadrovým zbraniam. Stal sa tiež jedným z iniciátorov PTBT z roku 1963. Tento dokument bol prvou medzinárodnou zmluvou o obmedzení jadrového zbrojenia.

Po sérii takmer desaťročie trvajúcich rokovaní ju podpísali 5. augusta 1963 v Moskve predstavitelia Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného kráľovstva. Časovo neobmedzenú zmluvu, ktorá obsahovala päť článkov podpísali ministri zahraničných vecí — za sovietsku stranu Andrej Gromyko, za americkú Dean Rusk a za vládu Spojeného kráľovstva šéf britskej diplomacie Alec Douglas-Home.

Zmluva zakazuje všetky skúšobné detonácie jadrových zbraní okrem tých, ktoré boli vykonané pod zemou. Rokovania sa pôvodne zamerali na úplný zákaz, od ktorého sa však upustilo pre technické otázky týkajúce sa odhaľovania podzemných testov. Napriek tomu, že zmluva nezastavila preteky v zbrojení, jej prijatie prispelo k podstatnému poklesu koncentrácie rádioaktívnych častíc v atmosfére.

Dokument bol otvorený na podpis všetkým štátom, pričom podliehal ratifikácii v tých krajinách, ktoré ho podpísali. Už tri dni po podpise v Moskve sa k nemu medzi prvými pripojilo 8. augusta 1963 aj Československo.

Zmluva o čiastočnom zákaze skúšok nadobudla účinnosť 10. októbra 1963, teda dňom, keď vlády Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska uložili svoje ratifikačné listiny v Moskve, vo Washingtone a v Londýne.