Zlepšiť informovanosť o asteroidoch a o vesmíre všeobecne je jedným z cieľov Medzinárodného dňa asteroidov, ktorý si odborná a laická verejnosť pripomína každoročne 30. júna.

Cieľom celosvetovej kampane je informovať verejnosť o asteroidoch, o rizikách spojených s ich dopadom a tiež o opatreniach na elimináciu tohto nebezpečenstva, uviedla na sociálnych sieťach Aarti Holla-Maini, riaditeľka úradu OSN pre vesmírne záležitosti. „Často počujeme hovoriť odborníkov, že musíme nájsť asteroid skôr, než on nájde nás,“ povedala Holla-Maini.

Asteroidy sú vesmírne telesá menšie než klasické planéty a no väčšie než meteoroidy. Spravidla sa takto označujú objekty väčšie než jeden meter. Ako uviedol astronóm a vysokoškolský učiteľ Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, pojmy „malá planéta“, „planétka“ alebo „asteroid“ možno viac-menej považovať za synonymá s tým, že pojem „planétka“ je všeobecnejší.

Zahŕňa napríklad aj telesá tzv. Kuiperovho pásu (transneptunické telesá), ktoré sa nachádzajú za obežnou dráhou planéty Neptún. Najväčším a najznámejším takýmto telesom je trpasličia planéta Pluto, do roku 2006 považovaná za planétu.

Pod pojmom asteroid sa označujú predovšetkým planétky obiehajúce okolo Slnka, najčastejšie medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Tento priestor sa nazýva aj Hlavný pás asteroidov. Predpokladá sa, že obsahuje až do 1,9 milióna telies s priemerom väčším než jeden kilometer. Telies s menším rozmermi tu môžu byť aj milióny.

Asteroidy môžu mať aj vychýlené orbity. Ak križujú obežnú dráhu Zeme, môžu sa dostať do tesnej blízkosti našej planéty. Práve na objavovanie týchto potenciálne nebezpečných telies sa sústreďuje aj vedecký výskum.

Podľa NASA je v súčasnosti známych cca 1.370.000 asteroidov. Podľa vedcov sa však ich počet v dohľadom čase zvýši, keďže nové technológie umožňujú lepšie pozorovanie menších kozmických objektov, ktoré doterajšia technika „nevidela“.

„Ešte v 90-tych rokoch sme hovorili rádovo o desiatkach tisícov asteroidov, no nástup technológií s CCD čipmi a vyššia efektivita pri práci s dátami podnietili prudký rozmach takýchto objavov. Dnes už sa používajú ďalekohľady zamerané na tento účel, takzvané ´astronomické kombajny´, ktoré prehliadajú oblohu a v masívnejšom počte mapujú objekty meniace svoju polohu,“ povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth.

Asteroid sa pri pozorovaní javí ako teleso, ktoré nápadne rýchlo mení polohu voči ostatným objektom. Často sa ho podarí odhaliť len krátko pred priblížením k Zemi.

Zhodou okolností sa krátko pred Medzinárodným dňom asteroidov do blízkosti Zeme dostali dve takéto kozmické telesá.

Asteroid (415029) 2011 UL21 objavený v roku 2011 patrí s priemerom cca 2 kilometre medzi najväčšie objekty, aké sa priblížili k Zemi za posledných 125 rokov. Vo štvrtok preletel okolo našej planéty vo vzdialenosti cca 17-násobnej v porovnaní so vzdialenosťou medzi Zemou a Mesiacom.

Druhé teleso 2024 MK má oveľa menšie rozmery (podľa odhadov 12 až 25 metrov), no počas soboty minie Zem len vo vzdialenosti 290.000 kilometrov, čo sú tri štvrtiny vzdialenosti Zem – Mesiac. Objaviť sa ho podarilo iba pred niekoľkými dňami.

Pozornosť vedcov sa upriamovala aj na asteroid 99942 Apophis veľký cca 170 krát 450 metrov. Objekt objavený v roku 2004 sa k Zemi priblíži 13. apríla 2029 len na vzdialenosť 30.000 kilometrov. Pôvodne vedci predpokladali 2,7-percentnú pravdepodobnosť, že sa so Zemou zrazí, no neskoršie merania túto možnosť vylúčili aj pre ďalšie priblíženia v rokoch 2036 a 2068.

Podľa podobnej udalosti sa Medzinárodným dňom asteroidov stal 30. jún. Práve 30. júna 1908 totiž explodoval vo výške päť až 10 kilometrov nad povrchom Zeme tzv. Tunguzský meteor, teleso s priemerom 50 až 60 metrov. Pri príležitosti Medzinárodného dňa asteroidov sa koná množstvo sprievodných vedeckých a osvetových podujatí či prednášok, ktoré záujemcovia môžu sledovať aj „online“ na internete.