V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nová správa medzinárodnej organizácie Oxfam odhaľuje alarmujúcu nerovnosť v ekologickej záťaži. Podľa analýzy z roku 2023 vyprodukuje 0,1 % najbohatších ľudí na planéte denne viac oxidu uhličitého ako 50 % najchudobnejších obyvateľov sveta za celý rok. V číslach to znamená, že jeden človek z najbohatšej vrstvy vypustí v priemere viac ako 800 kilogramov CO₂ denne, zatiaľ čo najchudobnejší len približne dva kilogramy.

Rastúce rozdiely v emisiách

Zatiaľ čo najbohatší ľudia od roku 1990 zvýšili svoju uhlíkovú stopu o 32 %, najchudobnejším sa v rovnakom období podarilo emisie dokonca znížiť o tri percentá. Oxfam pritom analyzoval údaje z 196 krajín, pričom bral do úvahy aj rozdelenie svetového bohatstva. Organizácia upozorňuje, že ekologické dôsledky správania elít majú globálny dosah – nielen na klímu, ale aj na zdravie a hospodárstvo.

Unsplash

Tragické dôsledky bohatstva

Podľa štúdie spôsobili emisie najbohatšieho 1 % ľudí len v roku 2019 približne 1,3 milióna predčasných úmrtí, ktoré budú v nasledujúcom storočí priamo spojené s nárastom teplôt. Zasiahnuté budú najmä ženy, seniori a obyvatelia rozvojových krajín. Do roku 2050 by emisie tejto skupiny mohli priniesť ekonomické škody v hodnote až 44 biliónov dolárov (približne 40,1 bilióna eur).

Oxfam volá po zodpovednosti

„Klimatická kríza je zároveň krízou nerovnosti,“ uviedol riaditeľ Oxfam International Amitabh Behar. „Najbohatší financujú ničenie klímy a profitujú z neho, zatiaľ čo väčšina sveta znáša fatálne dôsledky ich moci.“ Organizácia preto žiada vlády o zavedenie progresívnych uhlíkových daní a prísnej regulácie súkromných leteckých a jachtových ciest, ktoré patria medzi najväčších „tichých“ znečisťovateľov planéty.