Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Členovia SAPI v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1116 megawattov (MW), z toho pri projektoch s výkonom 509 MW podali už aj zámer pre posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). „V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale samozrejme sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami,“ priblížil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.

Spresnil, že v prípade ich dokončenia, ktoré by urýchlilo odstránenie stále existujúcich legislatívnych bariér, by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736.000 slovenských domácností. „Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v EÚ vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás,“ upozornil Lacko.

Podčiarkol, že susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny ekologickú výrobu elektriny z vetra intenzívne rozvíjali v čase, kedy sa v SR veterné elektrárne nestavali. V súčasnosti je na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom 3 MW.

Poznamenal, že viaceré projekty počítajú aj s využívaním batériových úložísk či tzv. Power-to-X riešeniami (zmena vyrobenej elektriny na vodík, či na syntetické palivá). Práve spomínané riešenia umožňujú optimálne využitie vyrobenej zelenej elektriny v čase, kedy je najviac potrebná.

„Veterné elektrárne sú dnes jedným z technologicky najlacnejších zdrojov elektriny. Nielenže nepotrebujú dotácie, ale dokonca tlačia aj na znižovanie cien na trhu. Ak zohľadníme aj na Slovensku zvažované nové možnosti ukladania elektriny vyrobenej z vetra do batérií alebo palív, stráca váhu aj dodnes často, aj keď neopodstatnene používaný argument o nestabilnej dodávke elektriny,“ vysvetlil Lacko.

Kľúčové podľa neho je to, aby Slovensko urýchlene upravilo zákony a legislatívu tak, aby sa odstránili bariéry, ktoré majú za následok, že sa za 19 rokov nepostavila ani jedna veterná elektráreň.

„Aktuálny prieskum nám ukázal, že niektoré projekty už vyše roka čakajú iba na stanovenie rozsahu pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len prvý krok v povoľovacích procesoch. Pre porovnanie, v Estónsku prijali v reakcii na energetickú krízu zákony, ktoré majú urýchliť výstavbu o takmer dva roky a v Španielsku zvažujú inštitút tichého súhlasu pri výstavbe veterných elektrární,“ dodal Lacko.