Pandémia v roku 2020 dočasne spomalila globálne emisie uhlíka a mnohí dúfali, že krajiny túto príležitosť využijú na posilnenie klimatických opatrení. Avšak najnovšia správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) ukazuje, že emisie sa v roku 2023 nielen vrátili na pôvodné úrovne, ale dosiahli nové rekordy, čím ohrozili klimatické ciele Parížskej dohody. Na tému upozornil TechSpot.

Podľa UNEP patria k najväčším znečisťovateľom najbohatšie krajiny sveta, ktorým sa nedarí výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Tie v roku 2023 stúpli o 1,3 % oproti predchádzajúcemu roku a dosiahli rekordných 57,1 GtCO₂e.

Znepokojujúce je, že tento nárast ďaleko prevyšuje priemerný ročný rast 0,8 % z dekády 2010–2019. Energetický sektor a poľnohospodárstvo ostávajú hlavnými zdrojmi emisií, zatiaľ čo využívanie pôdy a lesov sa mierne zlepšilo.

Správa OSN varuje, že pri súčasných politikách môže globálna teplota do konca storočia vzrásť až o 3,1 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Tým by sme sa nebezpečne vzdialili od cieľa Parížskej dohody, ktorý stanovuje udržanie nárastu teploty do 1,5 °C.

Wikimedia / RawPixel

Aké kroky sú nevyhnutné?

Na dosiahnutie teplotného cieľa 1,5 °C je nutné do roku 2030 znížiť emisie o 47 % oproti roku 2019 a do roku 2035 až o 57 %. Väčší dôraz na obnoviteľné zdroje, ako sú veterné a solárne elektrárne, by mohol prispieť k zníženiu emisií o 27 až 38 % už v priebehu 2030-tych rokov. Rovnako dôležité je aj spomalenie odlesňovania a zlepšenie správy lesov, čo by mohlo prispieť ďalšími 20 % k zníženiu emisií.

Poľnohospodárstvo a využívanie pôdy hrajú kľúčovú úlohu v boji proti klimatickým zmenám, pretože prírodné systémy, ako sú oceány, lesy a pôda, obvykle absorbujú asi polovicu všetkých emisií CO₂.

Avšak predbežné výskumy naznačujú, že v roku 2023 Zem absorbovala výrazne menej CO₂ než v minulých rokoch. Tento jav môže byť dočasný, no zároveň môže signalizovať, že prírodné absorpčné mechanizmy zlyhávajú, čo by mohlo urýchliť klimatické zmeny.

Vedci upozorňujú na vzťah medzi klimatickými zmenami a čoraz intenzívnejšími prírodnými katastrofami, stúpajúcou hladinou morí, častejšími horúčavami a ďalšími hrozbami, ktoré môžu vážne ovplyvniť ľudskú civilizáciu. Aby sme tomuto scenáru predišli, je nevyhnutné, aby svetové vlády prijali zásadnejšie opatrenia na zníženie emisií a posilnenie klimatických politík.