Vplyv génov na pravdepodobnosť vzniku depresie je preukázateľný. Teraz sa však medzinárodnému tímu vedcov podarilo odhaliť až 293 doteraz neznámych genetických variácií, ktoré súvisia s touto ničivou poruchou.

Vedecký tím zistil nové genetické rizikové faktory naprieč všetkými hlavnými svetovými populáciami, čo znamená, že predikcia rizika depresie sa po prvýkrát stala presnejšou bez ohľadu na etnický pôvod. O téme informoval portál Science Alert.

Štúdia zahŕňala anonymizované údaje viac ako 5 miliónov ľudí, z ktorých bolo 688 808 diagnostikovaných s veľkou depresívnou poruchou a 4,3 milióna ľudí bez depresie. Údaje pochádzali z 29 krajín a zahŕňali široké spektrum etník.

Zameranie na genetiku naprieč etnikami

„Naše znalosti o klinickej depresii sú stále veľmi limitované, čo obmedzuje príležitosti na zlepšenie liečby pre postihnutých,“ uviedol biologický psychiater Andrew McIntosh z Univerzity v Edinburghu. „Globálne reprezentatívne štúdie, ako je táto, sú kľúčové pre vývoj nových terapií a prevenciu u tých, ktorí sú v riziku rozvoja tohto ochorenia.“

Štúdia bola jedinečná aj tým, že až štvrtina jej účastníkov pochádzala z rôznych, neeurópskych populácií. Tento aspekt priniesol nové poznatky, ktoré umožnia presnejšiu predikciu depresie a prispôsobenejšiu liečbu v rôznych populáciách na svete.

Aj keď každá genetická variácia zvyšuje riziko depresie iba o malý podiel, kombinácia viacerých variácií môže mať zásadný vplyv. Tieto genetické vplyvy sa pritom pridávajú k ďalším rizikovým faktorom, akými sú životný štýl, spánkový režim alebo stravovacie návyky.

„Zistenia ukazujú, že depresia je vysoko polygenická – ovplyvnená stovkami rôznych génov. Tieto poznatky môžu otvoriť cestu k lepšej starostlivosti o pacientov,“ dodáva genetická epidemiologička Cathryn Lewis z King’s College v Londýne.

freepik

Depresia a mozog

Vedci sa tiež zamerali na konkrétne druhy mozgových neurónov a našli súvislosť medzi identifikovanými genetickými variantami a excitačnými neurónmi v hipokampe a amygdale. Táto časť výskumu priniesla nové poznatky o tom, ako depresia mení štruktúru mozgu, a tiež, ako súvisí s ďalšími mozgovými poruchami, napríklad úzkosťou alebo Alzheimerovou chorobou.

Depresia je komplexné ochorenie, ktoré má rôzne príčiny aj následky, no vďaka tejto štúdii teraz rozumieme genetickým faktorom omnoho lepšie.

„Naša štúdia identifikovala stovky ďalších genetických variácií, ktoré zohrávajú úlohu v depresii,“ zdôraznila Lewis. „Depresia je vysoko rozšírená porucha a stále nám ostáva veľa, čo musíme zistiť o jej biologických základoch.“