V texte boli použité materiály TASR.

Ešte ani nezačalo svitať a vo Francúzskej Guyane sa už pripravoval ďalší krok Európy k vesmírnej nezávislosti. Kozmodróm Kourou sa v stredu 17. decembra stal miestom, kde sa technológia stretla s ambíciou – nosná raketa Ariane 6 úspešne odštartovala a na obežnú dráhu vyniesla dva nové satelity pre navigačný systém Galileo.

Štart sa uskutočnil presne o 02.01 miestneho času, čo zodpovedá 07.01 stredoeurópskeho času. Išlo už o štvrtý komerčný let novej generácie rakety Ariane 6, ktorá je od júla 2024 kľúčovým nástrojom európskej vesmírnej infraštruktúry.

Dvojica nových satelitov má pred sebou presne naplánovanú cestu – približne štyri hodiny po štarte by mala dosiahnuť finálne pozície vo výške 23 222 kilometrov nad Zemou. Každý z týchto satelitov je súčasťou mozaiky, ktorá tvorí základ európskeho systému Galileo. Jeho cieľ je jasný: znížiť závislosť Európskej únie od amerického GPS a poskytnúť presnejšiu, civilnú a nezávislú alternatívu. Tento krok nie je len symbolom technologického sebavedomia, ale aj odpoveďou na meniace sa geopolitické pomery.

ArianeSpace/ESA/Úprava redakcie

Európa si vo vesmíre ide vlastnou cestou

Program Galileo financuje Európska únia prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Svoje služby začal ponúkať v roku 2016, hoci spočiatku len v obmedzenom rozsahu. Po stredajšom štarte sa počet aktívnych satelitov zvýšil na 34, čo zaručuje lepšie pokrytie aj vyššiu presnosť navigácie na území Európy a mimo nej. Každý nový satelit znamená menšiu odchýlku v určovaní polohy a väčšiu spoľahlivosť pre letectvo, námorníctvo aj záchranné systémy.

Európa sa musela v posledných rokoch prispôsobiť novej realite. Po ruskej invázii na Ukrajinu ukončila spoluprácu s Moskvou, čím stratila prístup k raketám Sojuz, ktoré predtým vynášali satelity Galileo do vesmíru. Prechodné obdobie vyriešila pomocou americkej spoločnosti SpaceX – práve jej raketa Falcon 9 vyniesla dva satelity z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride ešte predtým, než bola Ariane 6 uvedená do prevádzky.

Dnešný úspešný štart tak nie je len technickou operáciou, ale dôkazom, že Európa si vie budovať vlastnú vesmírnu infraštruktúru bez závislosti od iných veľmocí. Galileo sa stáva čoraz pevnejšou súčasťou každodennej reality – od presnej navigácie v smartfónoch až po riadenie dopravy či výskumné misie. Každý nový satelit v tejto sieti posúva Európu bližšie k úplnej autonómii vo vesmíre aj na Zemi.